Apel na politikov z Muránskej planiny: Nestačí, že denne dovážame tisíc kamiónov potravín, budeme dovážať aj drevo!

Vážený pán predseda parlamentu SR Boris Kollár, vážený pán predseda vlády SR Eduard Heger.

Dovoľte mi vyjadriť názor na tak vážnu vec ako je predkladaný prevod pozemkov v treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany pod ŠOP. Človeka až zamrazí, že tak vážna vec sa má prerokovať na základe poslaneckého návrhu. Také závažné rozhodnutie si vyžaduje široké spektrum odborných názorov a analýz (ekonomika, zamestnanosť, dopad na rodiny, dopad na ekosystémy). Nechcem nikoho uraziť, ale túto zmenu navrhujú ľudia naivní, bez praktických skúseností v reálnom živote, ktorí nenesú za nič zodpovednosť a ktorých „vedecké“ – účelové výstupy nikto neskontroluje. Nestačí nám príklad primitívnej formy ochrany prírody v Javorovej doline, v Zadných Meďodoloch, kde bezzásah zničil jednu z najkrajších dolín Slovenska? Pritom stačilo málo, aby sa zničeniu zabránilo.

Bezzásahom by sme mali podľa pár aktivistov predchádzať klimatickej zmene. Opak je pravdou - týmito krokmi jej kráčame v ústrety. Práve rozširovanie bezzásahových území podporuje nekontrolovateľné šírenie škodlivých činiteľov, ktoré sa snažia vo vyspelých štátoch všemožne zastaviť. Na Slovensku zopár aktivistov a demagógov chce nechať značnú časť prírody na samovývoj. Neviem ako by sme dopadli na Slovensku keby sme aj pandémiu Covid 19 nechali na samovývoj. Klamať v dnešnej dobe, keď prichádza mnoho ľudí o prácu, že regióny bude živiť mäkký, jednodňový turizmus je naivné a voči vidieku nefér. Tvrdiť to môžu len ľudia, čo sa ich to priamo netýka a ktorí majú garantované svoje stále štátne príjmy. Aj v regióne Muránskej planiny začali s tým, že sa budeme živiť práčkou vlny, hrnčiarstvom, výrobou metiel. Bolo to za hranicou ľudskej dôstojnosti.

Teraz zmenili taktiku. Pochopili, že ľudia na vidieku majú iný názor – nechcú sa vrátiť do 18. storočia! Preto chcú ochranári zonácie, bezzásahy urobiť cestou prevodu pozemkov. Je to krutý boj o pozemky a čerpanie eurofondov na ne, kde vidiecky človek, živiaci sa prirodzeným spôsobom života, sa stal bezvýznamnou súčasťou a je rukojemníkom týchto experimentov. Je zarážajúce, že ľudia tvoriaci hodnoty skončia na ulici a bude preferované ničnerobenie a bezzásah. V týchto regiónoch nie je práca samozrejmosťou. Robiť experimenty, likvidovať trvalo udržateľné pracovné miesta napr. v lesníctve a nahrádzať ich fiktívnymi miestami v plánovanom turizme je arogantné, bezohľadné, nekvalifikované a ďaleko od zdravého rozumu.

Kolektivizáciou sme pretrhli vzťah k pôde a teraz aj tých, čo ešte ostali pracovať na vidieku, znechutíme a odoženieme z regiónu. Zostanú tu len menej prispôsobiví spoluobčania, o ktorých sa štát nevie postarať resp. vyriešiť tento obrovský problém. V Rakúsku a Švajčiarsku hospodária temer všade, no na Slovensku chceme žiť z bezzásahu a ničnerobenia. Nestačí nám, že dovážame 1 000 kamiónov potravín denne, už budeme dovážať aj drevo – náš jediný a trvalo udržateľný obnoviteľný zdroj.

Ochranárski aktivisti označujú prácu lesníkov ako biznis. V skutočnosti všetky peniaze, utŕžené za drevo, sú ponechané v regióne v podobe daní z nehnuteľností pre samosprávy, na budovanie lesnej infraštruktúry, ktorú užíva aj verejnosť vrátane ochrancov prírody a v konečnom dôsledku živia tisíce ľudí regiónu. Naproti tomu štátna ochrana prírody veľakrát nehospodárne využíva verejné zdroje nás všetkých. Majetok štátu je obhospodarovaný lesníkmi dobre a hlavne bez nákladov štátu. Teraz zrazu niekto potrebuje - po prevode majetku pod ŠOP, sypať nekonečné prostriedky do natŕčaných prázdnych dlaní nikým nekontrolovaných ochrancov prírody?! Čo tak dať podporu v podobe pridanej hodnoty v spracovaní dreva? Na Boci vytýčili cestu, akým smerom sa miestni ľudia chcú uberať. Idú cestou lesníctva, poľnohospodárstva a turizmu.

Na nádhernej Muránskej planine, stáročia ukážkovo obhospodarovanej lesníkmi, sme ponúkli projekt Národného a Prírodného parku, no ochrana prírody chce všetko. Potom kde je rovnováha? Na Boci sa dôrazne odmietli vydať cestou ministerstva životného prostredia, ktoré prikladá váhu názorom z tretieho sektora na úkor názorov tam žijúcich ľudí resp. samospráv. Čo vlastne chce štát? Podporovať a odmeňovať ľudí pracujúcich na vidieku, ako to vidíme v neďalekom Rakúsku, alebo vyhnať ľudí z vidieka? Rozhodne je ďaleko od zdravého rozumu, aby sa v parlamente na základe podnetu pár poslancov schvaľoval tak závažný proces, ako je prevod pozemkov a majetkov pod ŠOP. Tento proces si vyžaduje širokú odbornú diskusiu, prehodnotenie chránených území a hlavne odpočet, vyjadrujúci, koľko to bude stáť nás všetkých. Nie percentuálne prehodnotenie fixkou na mape, ale odborné prehodnotenie pôvodnosti a schopnosti samostatnej existencie biotopov! Človek keď chce kvalifikovane rozhodnúť, musí mať dostatok informácií. Nemôže to byť na základe poslaneckého návrhu a nemôžu to robiť politici, ale odborníci a už vôbec nie z Bratislavy o regióne, ale opačne.

Natíska sa otázka zmyslu volebného systému, ktorý nereprezentuje región resp. názor ľudí na vidieku. Systém jedného volebného obvodu je doterajším správaním sa politikov už prekonaný. Región potrebuje svojich zástupcov, ktorý budú pre región služobníkmi, nie podliehať diktátu z Bratislavy.

Veríme pán predseda NR SR Boris Kollár, že na základe Vašej návštevy Muránskej planiny ste mali možnosť vidieť hospodárenie tu žijúcich ľudí, ktorí ponúkajú symbiózu všetkých dotknutých subjektov a nedopustíte diktát MŽP a tretieho sektora. Veríme Vám pán predseda vlády SR Eduard Heger, že nedopustíte nehospodárne nakladanie s majetkom štátu na základe úskokov a klamstiev, bez dôslednej analýzy a s katastrofálnym dopadom na život tisícov ľudí na slovenskom vidieku.

Titulok: Lesmedium.sk