Prihlásiť

Apel emeritného lesníka k budúcnosti národných parkov: Akceptujte doterajší vývoj a neprijímajte rýchle riešenia!

Pozrieť sa do minulosti ma prirodzene núti môj vek, veď v osemdesiatke je ťažké robiť vízie do budúcnosti. Môj celý životný príbeh sa odohrával v spojení s lesom, lesníkmi-ochrancami prírody a s ľuďmi, ktorí žili s lesom. Je preto prirodzené skôr spomínať na minulosť a budúcnosť ponechať mladším..

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Ale teraz vážnejšie, pozrieť sa do minulosti v súvislosti s mojím odkazom, ma inšpiroval jeden rozhovor, ktorý som, ako začínajúci riadiaci pracovník v lesníctve, mal pri jednom večernom sedení, počas celoštátnej porady vedúcich pracovníkov lesníckych podnikov, s dobre známym lesníckym ekonómom Ing. Vladom Markom.

Pri tej príležitosti povedal, citujem: „Vieš Mikuláš, tá naša lesnícka profesia je vlastne veľmi jednoduchá. Predstav si jedno veľké kovové vedro a v ňom naskladanú dlhú oceľovú reťaz. Keď vedro začne zvonka chytať hrdzu treba reťaz vytiahnuť vystrieť a ošetriť. Na spodku reťaze nájdeš oká silné - kované, v tých sú stelesnené skúsenosti, práca a výsledky generácií našich predkov, dedov a otcov.

Horné oká sú tenšie, občas niektoré praskne a odpadne, to sú naše chybné kroky a omyly. Reťaz treba po ošetrení dať do nového vedra. Vzniká pri tom veľký hrmot, vedro je nové, nablýskané, ale to hlavné, tá reťaz a najmä tie kované oká zostávajú tie isté. Ten dej sa volá rôzne, prestavba, reorganizácia, súbor opatrení a neviem ešte ako inak. To sú všetko tie horné oká, ale tie dole - tie silné, kované, to je fundament nášho lesníckeho remesla, tie si váž a chráň!“

Dovoľujem si preto pre všetkých tých, ktorí dnes rozhodujú ako ďalej v riadení a v starostlivosti v národných parkoch, zacitovať z toho lesnícko – ochranárskeho fundamentu, t. j. zo súhrnného elaborátu, vypracovaného vtedajšími kapacitami v problematike chránených území v Československu a pracovníkmi riaditeľstva Tatranského národného parku pri príležitosti zlúčenia dočasnej Správy TANAPu a Štátnych lesov Vysoké Tatry, v januári 1953. Tomuto materiálu s názvom PRACOVNÁ NÁPLŇ SPRÁVY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU predchádzal podrobný popis prírodných, klimatických, demografických pomerov v zákonom vymedzenom území.

Z uvedeného materiálu citujem: „Lesnú oblasť národného parku arku možno rozdeliť na tri hlavné výškové pásma:

1. Pásmo podhorské, vo výške 700- 900 m n. m. zaberá časť Liptovskej a Spišskej kotliny až po vlastné úpätie hôr.

Lesy tohto pásma sú pomiestne veľmi poškodené pastvou dobytka, vykazujú zväčša nevyhovujúcu druhovú skladbu voči stanovištným pomerom a rozdielnu od pôvodných prírodných lesov tejto oblasti.

2. Stredné pásmo tatranských lesov, zaberá svahy miernejších sklonov od úpätia vo výške asi 900 m n. m. do výšky cca 1 100 až 1 300 m n. m. Lesy tohto pásma sú značne rozdielne v oblasti Vysokých Tatier a Liptovských Hôľ od lesov v Belianskych Tatrách. V oblasti Vysokých Tatier a Podbánska boli vo svojej pôvodnej skladbe dlhodobým exploatačným vykonávaním lesného hospodárstva v minulom období, podstatne zmenené.

Lesy tohto pásma v Belianskych Tatrách si zachovali, napriek exploatačnému hospodáreniu, hlavne v starších porastoch, priaznivejší stav.

3. Horné pásmo tatranských lesov a kosodreviny zaberá tatranské svahy vo výške miestami od výšky 1 100, inde od 1 300 m n. m. až po hornú hranicu výskytu kosodreviny vo výške asi 2 000 m n. m.

Lesy tohto pásma, i keď miestami silne pozmenené exploatačnou činnosťou a pastvou, vykazujú predsa zo všetkých tatranských porastov najprirodzenejšie druhové zastúpenie drevín a krov. Prevažujúce zastúpenie má tu smrek, k nemu je však hojne primiešaný v južnej časti červený smrek, v celej oblasti limba, jarabina, breza. Vo východnej a severnej časti buk, javor, brest, ojedinele lipa.

Výskyt všetkých uvedených druhov drevín práve v najvyššom pásme tatranských lesov, teda na hornej hranici ich možného výskytu, dokazuje nesporne, že všetky tieto dreviny boli pôvodne zastúpené aj v lesoch nižšie položených, kde len ľudskou činnosťou boli vyničené.

Zákon Slovenskej Národnej Rady č. 11/49 zb. a paragraf 11. nariadenia Zboru povereníkov č. 5/52 Zb. SNR rozdeľuje všetky lesy na území národného parku do troch skupín:

1. Úplné rezervácie, kde boli zahrnuté všetky porasty horného pásma tatranských lesov. V týchto porastoch je vylúčená všetka hospodárska činnosť lesnícka, nesmie sa tu vykonávať žiadna ťažba úmyselná, ani akákoľvek ťažba kalamitnej hmoty. Len v prípade keď by vznikom kalamity napr. vývratov vo väčšom rozsahu a hrozilo by katastrofálne rozmnoženie niektorého škodcu a tým aj ohrozenie okolitých zdravých porastov, môže tu správa národného parku so súhlasom poradného zboru vykonať najnutnejšie práce asanačné a ochranné.

2. Do čiastočných lesných rezervácii boli začlenené porasty ležiace v strednom a spodnom pásme ako Hospodárska skupina B - lesy s nepravidelnou výťažou. Podľa smerníc tejto osnovy sa v týchto lesoch obmedzuje lesnícka hospodárska činnosť len na spracovanie kalamitnej hmoty a najnutnejšie lesopestebné zásahy, smerujúce výlučne k postupnej premene týchto porastov na stav pôvodný alebo tomu blízky.“ Koniec citátu.

Všetky uvedené inštrukcie a hodnotenia tvoria v prípade Tatranského národného parku tie Ing. Markom spomínané hrubé oceľové, kované oká lesníckej reťaze.

Následná činnosť v riadení národného parku, vychádzajúca zo získaných skúseností z podrobnejších výskumov z rôznych oblastí bádania, uskutočňovaných vlastnými pracovníkmi, ako aj z výskumov externých pracovníkov by teoreticky mala byť zárukou postupného zlepšovania stavu porastov, pomocou rekonštrukcie smerom k prírode blízkemu stavu.

Dnes vieme, že nie v plnej miere sa to za obdobie existencie komplexne vybavenej Správy Tatranského národného parku podarilo.

Dôvody?

V Tatrách je výskyt vetrových kalamít zaznamenávaný už niekoľko storočí a to s väčšou či menšou intenzitou. Zdá sa, že je to jav nezvratný a treba s ním počítať. Vedeli to aj tvorcovia a pracovníci správy národného parku a počas jeho existencie niekoľko menších či väčších kalamít a ich dôsledky museli riešiť.

Slúži im ku cti, že žiadna z kalamít, z nich najväčšie boli v roku 1915 a 1941, si nevyžiadala zmenu hodnotenia stavu porastov tých najcennejších, v pásme na hornej hranici lesa. Je to o to viac cenné konštatovanie, že možnosti rýchleho spracovania kalamitnej hmoty boli v nich oveľa primitívnejšie a obmedzenejšie.

Ja sám som mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami činnosti Správy TANAP-u po desiatich rokoch jej existencie. Pod vedením Prof. Ing. Bezačinského, ako študent lesníctva na Vysokej škole lesníckej a drevárskej som v roku 1964, v rámci témy mojej diplomovej práce hodnotil stav vybraných plôch v porastoch jednotlivých výškových pásiem. Porovnával som modely prírodného lesa s ich vtedajším stavom a navrhoval som ďalší postup pri ich rekonštrukcii. Pre dôsledné plnenie úloh pri zlepšovaní stavu prírodného prostredia národného parku, bolo už pri jeho zrode v roku 1949 zrejmé, že pre Tatranský národný park, bude potrebné okrem vylúčenia hospodárskych lesov, zmeniť legislatívne zásady pre výkon starostlivosti o lesné ekosystémy.

Ing. Ctibor Greguš, známy zariaďovateľ a znalec tatranských pomerov, člen poradného orgánu pre národný park nastolil požiadavku zmeny obsahu a koncepcie lesného hospodárskeho plánu, ktorý by mal na rozdiel od ostatných lesníckych organizácií rešpektovať nepretržitú obnovnú dobu, režim limitujúceho obdobia zalesnenia vzniknutých holín po kalamitách, zrušenie regulácie obnovných a výchovných ťažieb a iné.

Podstatná zmena v prístupe k legislatívnemu prostrediu v Tatranskom národnom parku nastala postupne, ako výsledok hodnotiacich elaborátov vypracovaných Správou TANAP-u pri hodnoteniach plnenia decenálnych výsledkov organizácie.

V intenciách nášho rozhovoru s Ing. Markom by som mohol obdobie do roku 1990 priradiť k reťazovým článkom nadväzujúcim na fundament v reťazení zo sporadickým vypadnutím slabšieho článku.

Prelomovým činom v hodnotení vývoja a vytvorenie novej perspektívy pre ďalšie manažovanie Tatranského národného parku bol v roku 1990 kolektívom autorov vypracovaný a Vládou Slovenskej republiky v roku 1991 schválený Program starostlivosti o Tatranský národný park do roku 2000.

Mal som tú česť tento významný dokument predstaviť a obhajovať vo vláde. Ťažisko jeho obsahu spočívalo v diferencovanej ochrane prírody podľa zón ochrany prírody a ekologicko-funkčných priestorov. Išlo o rámcový materiál, postihujúci strategické ciele a hlavné zásady starostlivosti o prírodu a krajinu TANAP-u. Praktickým východiskom pre vyčlenenie zón a priestorov boli mapové prílohy, ktoré zohľadňovali prírodné pomery v priestoroch Biosférickej rezervácie Tatry v zmysle pokynov UNESCO.

Zodpovednosť pri plnení úloh z programu bola adresná pre jednotlivé ministerstvá vrátane plánovania a pokrytia finančných nákladov, ktoré z programu vyplývali.

Je obrovská škoda, že Program starostlivosti po štyroch rokoch a organizačných zmenách po uplatnení výkladu znenia zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny pracovníkmi Ministerstva životného prostredia upadol do zabudnutia a jeho vyhodnotenie po ukončení stanovenej platnosti už nikto nevykonal.

Postupne Zákon o ochrane prírody najprv obmedzil znenie Zákona o TANAP, v neskorších novelách ho zrušil spolu s vládnou vyhláškou o Tatranskom národnom parku z roku 1952, následne došlo k zániku pôvodnej Správy Tatranského národného parku. Ukončil svoju činnosť model, v ktorom sa efektívne integrovala starostlivosť o všetky prírodné zložky, vrátane lesov. Iba v tejto podobe organizácie, na všetkých chránených územiach na Slovensku, fungovalo vlastné výskumné pracovisko, ktoré je aj dnes jediným špecializovaným výskumným pracoviskom ochrany prírody na Slovensku, ako organizačná zložka Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Tatranský národný park je spomedzi našich národných parkov zároveň najkonfliktnejším územím. Od jeho vzniku dodnes sa mnohé strety záujmov podarilo v prospech ochrany prírody vyriešiť len vďaka špecifickému zákonu o Tatranskom národnom parku. Jeho súčasná absencia má za následok výrazné narušovanie stability tých najcennejších ekosystémov v dôsledku tlaku developerov z oblasti cestovného ruchu, hotelierstva a pod, ktorému legislatíva ochrany prírody, ani výkonné orgány životného prostredia nedokážu zabrániť!

Môj životný príbeh bol a dodnes je naviazaný na problémy s ktorými územie národného parku v súčasnosti bojuje, obraciam sa preto aj touto formou na kompetentných predstaviteľov štátu, rezortov, aktivistov a občanov, aby riešenie problémov, ktoré vznikli zlými riešeniami v nie tak dávnej minulosti a ktoré viedli k roztrhnutiu článku reťaze, toho fundamentálneho dedičstva, na ktoré bol hrdý celý slovenský národ, nenechávali na názory ľudí, jednotlivcov a skupín, ktoré bez akceptovania doterajšieho vývoja a bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné neúspechy navrhujú rýchle riešenia!

Všetky problémy a otázky, ktoré sú v súvislosti s národnými parkami navrhované, sú priveľmi vážne, aby sme ich riešili nejasnými proklamáciami, alebo nezdôvodnenými návrhmi a konštatovaniami, ako je to v súčasnosti v predkladaných dokumentoch skupinami poslancov do Národnej rady SR, bez podrobných analýz ich dopadov na krajinu, prírodu a ľudí v nej žijúcich, alebo ju užívajúcich.

Prosím! Máte zodpovednosť pred budúcnosťou a povinnosť voči ľuďom z minulosti, ktorí tento skvost Slovenska vytvárali! Pri rozhodovaní sa to majte na zreteli!

Ing Mikuláš Michelčík, lesník - dôchodca

Titulok: Lesmedium.sk

 

Prečítané: 1096
(7 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné a logické fakty

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné…

O čom sa píše

Zobrazenie:12288

Boli to práve poľovníci, ktorí pred 90 rokmi začali medvede chrániť a vďaka nim u nás nevyhynuli. Preto je nekorektné...

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách niekoľkometrové mladiny s pestrým drevinovým zložením

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách…

O čom sa píše

Zobrazenie:10797

Štátny lesník z Muráňa Ing. Cyril Bábeľa ml. píše na svojom profile na sociálnej sieti krátko a výstižne o hospodárení...

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má existenčné problémy. Kvôli ochranárom

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má…

O čom sa píše

Zobrazenie:7505

Pred dvoma týždňami som sa stretol s predsedami troch urbárov, ktorých podielnici vlastnia pôdu vo Vrátnej doline pri Terchovej v Malej Fatre...

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako…

O čom sa píše

Zobrazenie:7085

Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec...

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred Národnou radou SR

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred…

Aktuálne

Zobrazenie:4816

Organizátori zhromaždenia súkromných vlastníkov lesov, poľnohospodárov, lesníkov, poľovníkov a obyvateľov vidieka pozývajú všetkých v stredu 3. novembra 2021 o 15.30 hod. pred budovu...

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:4083

Ako keby nestačilo presúvať pozemky, riešiť lúky a pasienky ďalšími obmedzeniami, tak LESY SR  vyhlásia v takom chaose a neistote reorganizáciu. Začnime niekde...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: O reálnu, vecnú a odbornú diskusiu zástancom údajnej reformy národných parkov nikdy nešlo. Otvoria poslanci štedré finančné toky pre ochrancov prírody?

TÝŽDŇOVKA: O reálnu, vecnú a odbornú diskusiu zástancom údajnej reformy národných parkov…

Aktuálne

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová tento týždeň vetovala zákon z 9. novembra o niektorých opatreniach na úseku environmentálnych záťaží. Podľa schváleného znenia...

Prečítajte si viac
Neštátni vlastníci lesov majú obavy z rastúceho ohrozenia drevárskeho sektora: Stratégia EÚ pre lesy neodráža realitu v praxi

Neštátni vlastníci lesov majú obavy z rastúceho ohrozenia drevárskeho sektora: Stratégia EÚ…

O čom sa píše

Sdružení vlastníků obecních, soukromých a církevních lesů v ČR (SVOL) víta závery Európskej rady o Stratégii EÚ pre lesy do roku...

Prečítajte si viac
Harvestorové simulátory vzbudili na lesníckej škole veľký záujem: Vyrúbanie a rozrezanie stromu vo virtuálnej realite

Harvestorové simulátory vzbudili na lesníckej škole veľký záujem: Vyrúbanie a rozrezanie stromu…

O čom sa píše

Stredná lesnícka škola v Žluticích na Karlovarsku zaobstarala pre výučbu budúcich lesníkov simulátory harvestora. Žiaci si tak môžu v bezpečí...

Prečítajte si viac
Podpora mikro, malých, stredných a veľkých podnikov aj v lesnom hospodárstve: Účinnosť od 1. januára 2022

Podpora mikro, malých, stredných a veľkých podnikov aj v lesnom hospodárstve: Účinnosť…

O čom sa píše

Parlament vo štvrtok schválil novelu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve. Novelou sa implementuje vykonávacie nariadenie Európskej komisie...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo