Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Ing. Blažej Možucha, riaditeľ, Mestské lesy Banská Bystrica:

Verím, že každý absolvent lesníckej fakulty vo Zvolene má spomienky na takéhoto pedagóga, resp. pedagógov. V časoch, keď som študoval, to boli mnohé autority, ako páni profesori Randuška, Šály, Húsenica, Rónay, Korpeľ, Sládek, Višňovský, Réh, Kodrík a mnohí ďalší. Naučili nás spoznať les a prírodu so všetkým živým aj neživým, čo sa v nej nachádza, rozumieť jej, vážiť si ju, ba, povedal by som, aj ju mať rád.

S úctou spomínam na všetkých, snáď prepáčia, ktorých som nemenoval. Ale najviac môj ďalší profesionálny život ovplyvnil pán profesor Milan Križo. Náročný, skúška u neho bola veľmi ťažká. Jeho peľové analýzy boli nadčasové. Ale vždy priateľský, kolegiálny. Človek s veľkým Č. Uznávaný odborník. A ešte úžasný spevák, folklorista. Piesne z Podpoľania v jeho podaní sú prekrásne. Bol nám ako otec, najskôr vedúcim študijnej skupiny, neskôr vedúcim ročníka. Budoval v nás lásku k lesu, prírode, k rodnej hrude. Ďakujem, pán profesor. Škoda, že nás v auguste 2021 navždy opustil.

Ing. Igor Viszlai, predseda, Slovenská lesnícka komora:  

Pre mňa jednoznačne môj triedny učiteľ na Strednej lesníckej technickej škole v Banskej Štiavnici, Ing. Pavol Michalík. V rokoch 1977 – 1981 nás formoval nielen po odbornej stránke, ale hlavne do života ako takého. Ako nám (z domu vyleteným pubertiakom) prvé dva ročníky liezol na nervy, tak by sme ho v treťom a štvrtom ročníku nevymenili za nič. Asi sme aj kus dospeli, aj on zmenil prístup ku nám. Keď nám ho počas dlhodobej práceneschopnosti chceli vymeniť, sľúbili sme „sekať dobrotu“ a slovo sme aj dodržali. Vydržalo nám to až do jeho návratu a dva týždne po jeho nástupe sme zas niečo „vysrstili“.

Pána profesora Michalíka som si nesmierne vážil a vždy, keď som mal cestu do Banskej Štiavnice, som si našiel čas a osobne ho navštívil, doniesol našu lokálnu medicínu – drienkovicu a hlavne s ním srdečne zaspomínal na študentské časy a rozobral realitu života. A som veľmi šťastný, že sme mu v rámci aktivít Klubu seniorov Lesníckej technickej školy stihli zorganizovať slávnostnú akadémiu pri príležitosti životného jubilea, pričom prišli zástupcovia všetkých jeho maturitných ročníkov a stihli sme mu všetci spoločne poďakovať. Žiaľ, naposledy. Spomíname naňho v dobrom a s veľkou úctou.

Ing. Július Burkovský, lesník, ochranár, historik a publicista: 

Počas štúdia na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene mali na mňa nemalý vplyv viacerí vtedajší pedagógovia. Zo skoršieho obdobia to bol najmä profesor Anton Sokol (1903 – 1973) a neskôr aj Róbert Binder (1897 – 1980) a Pavel Višňovský (1913 – 1974). Obdivoval som kresliarske umenie vtedajšieho odborného asistenta zoológie (neskôr profesora) Jozefa Sládeka (1927) a vnímal som aj netradičné metódy skúšania doc. Dr. Ing. Dušana Randušku (1923 – 2017). S úctou spomínam najmä na môjho najobľúbenejšieho pedagóga, ktorým bol vedúci Katedry ochrany lesa, profesor (vtedy docent) Miroslav Stolina (1923 – 2004). Krásnu spomienku na neho mám nielen preto, že bol vedúcim mojej diplomovej práce, ale najmä preto, že mal vynikajúci prístup k študentom, ktorým vedel príťažlivou formou odovzdávať vedomosti v tomto interdisciplinárnom odbore.

prof. Ing. Peter Urban, PhD., Katedra biológie, ekológie a životného prostredia, Fakulta prírodovedných vied, Univerzita Mateja Bela: 

Na mňa malo vplyv viacero vynikajúcich učiteľov (doc. Húsenica, Ing. Manica, prof. Križo, prof. Korpeľ, doc. Jančová), ale najväčší mal určite prof. Ing. Jozef Sládek, CSc. (narodený 25. marca 1927). Vynikajúci vedec, pedagóg i človek s veľkým "Č". Práve u neho som robil diplomovú prácu i dve ŠVOČ-ky a lepšieho vedúceho som si nemohol želať. Nechal mi priestor pre samostatnú prácu, ale kedykoľvek ochotne poradil, odporučil literatúru, navrhol na koho sa mám obrátiť. Keď bolo niečo zle, otcovsky to skritizoval a navrhol konštruktívne úpravy, keď dobre, tak pochválil. Mal som a vlastne mám to šťastie, že cenné rady, názory, odporúčania a pripomienky tohto vzácneho a pritom mimoriadne skromného človeka som mohol využívať aj po skončení mojej alma mater. Trvá to v podstate až dodnes, hoci aktuálne už len sprostredkovane mejlovou komunikáciou prostredníctvom jeho dcéry, Ing. Kataríny Sládekovej.

Všetky odpovede na anketovú otázku uverejníme v aprílovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.

Peter Gogola