Anketa: Dopady koronakrízy budú vážne. Vírus je aj mementom

Aké očakávate dopady koronakrízy?

Sme len na začiatku, kvantifikácia dopadov je predčasná. Budú však vážne. Krivka návratu ekonomiky na normál bude dlhá. Ale pripomeňme si to známe, že každá kríza ponúka aj poučenie. Poučenie, že nie všetko je na webe a na regáloch nákupných chrámov. Ročná hodnota lesa z hľadiska podpory imunity a respiračnej regenerácie našich pľúc je vyčísliteľná na 170 miliónov €. Zeleného lesa. Túto lakonickú poznámku adresujem nielen ochranárom, ktorí si myslia, že bezhraničný bezzásah spasí les, ale aj lesníkom, ktorí si myslia, že už vedia všetko. Vírus nám pripomína našu krehkosť, ale je aj mementom. Musíme mu porozumieť, lebo úpadok bol prihlboký. A keďže dnes zodpovedám aj za agrosektor, tak ešte jedno memento. Sú ním stovky kamiónov, ktoré denne prúdia na Slovensko s potravinami, ktoré by sme si vedeli dopestovať sami. Myslím, že tejto kríze raz poďakujeme.

Aké opatrenia ste prijali vo Vašej spoločnosti/organizácii?

Prednosť pred ekonomikou majú vždy životy. Dnes (4.3.2020) riešime testovanie na K-19 vo veterinárnych laboratóriách nášho rezortu, ktoré dokážu prejsť na humánnu medicínu. Bude to 300 vzoriek denne. Na druhom mieste sú potraviny. Denne riešime priepustnosť hraníc, logistiku obchodných obmedzení, zásobovanie ochrannými pomôckami. Policajtom patrí vďaka za udržiavanie zelených línií, obchodníkom za pružnosť, obyvateľom za disciplínu. Lesníkov si požiadať o protipožiarnu ostražitosť. Vplyvom radikálneho obmedzenia svetovej dopravy a priemyslu sa výrazne vyčistil vzduch, poklesol obsah aerosolí, ktoré odrážajú slnečné žiarenie, čo zvyšuje teplotu a tým aj nebezpečenstvo požiarov.

Akú pomoc očakávate od štátu a Európske únie?

Veľkú. Ministerstvo spravuje eurofondy v stovkách miliónov eur. Ich využitie je prísne určené, no už prebiehajú intenzívne rokovania o možnosti presunúť ich na boj s vírusom a následnú ekonomickú podporu. Prichádza čas uvedomenia si našej krehkosti a zároveň sily jednoty EÚ. A aj tej našej. 

                                                        Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva s regionálneho rozvoja SR

1. Dá sa predpokladať, že súčasná situácia bude mať negatívny dopad aj na oblasť lesného hospodárstva, a teda aj všetky organizácie pôsobiace v tomto sektore. Štátne lesy TANAP-u nie sú klasickou lesníckou organizáciou, plnia aj mnoho úloh na úseku verejno-prospešných činností, ktoré v súčasnosti limituje práve hrozba šírenia ochorenia COVID – 19. Opatrenia prijaté na základe rozhodnutia vlády SR a odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR v súvislosti so šírením koronavírusu mali, resp. majú dopad aj na aktivity Štátnych lesov TANAP-u – či už ide o spracovanie kalamít, plán zalesňovania (vrátane dobrovoľníckych akcií) či lesnú pedagogiku. Uzatvorené je Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktoré vlani navštívilo vyše päťdesiattisíc ľudí a taktiež aj naše informačné centrá. Zrušené museli byť aj viaceré tradičné podujatia ako Venerovského memoriál, Lesnícke dni pod Tatrami, Tatranská múzejná noc, Víkend otvorených parkov a záhrad či Putovná sova. Zatvorili sme aj ubytovacie zariadenia v našej správe a v tradičnom termíne neotvoríme ani Expozíciu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.

Okrem ekonomických dopadov súvisiacich s poklesom cien dreva, pozastavení m či obmedzením prác na strane dodávateľov, prepadom tržieb za ubytovanie a služby, očakávame, že koronakríza prinesie aj také otázky, akými sú napríklad potenciálne sankcie za nedodržanie termínov pri spracovaní kalamít či náhrady za obmedzenie hospodárenia...

2. V snahe eliminovať riziko nákazy Štátne lesy TANAP-u zabezpečili pre zamestnancov ochranné rúška, dezinfekciu rúk a pravidelnú dezinfekciu spoločných priestorov. Znížili sme počty pracovníkov na pracoviskách aj vďaka povinnému čerpaniu dovoleniek za rok 2019 a home office s tým, že bude zabezpečený chod organizácie. Takisto sme obmedzili osobné stretnutia s tretími osobami v priestoroch Štátnych lesov TANAP-u. Na komunikáciu sme im aj prostredníctvom našej webstránky odporučili využívať e-mail, telefón či poštové služby.

3. Počkáme si na definitívnu verziu ekonomického balíčka, ktorý v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID – 19 schváli parlament. Dúfame, že nebude myslieť len na podnikateľov, ale pomoc bude smerovaná aj na štátne príspevkové organizácie, ktoré tiež zasiahla koronakríza v podobe prepadu na tržbách.

Ing. Maroš Petrík, riaditeľ ŠL TANAPu.

1. Určite zníženie príjmov z predaja drevnej hmoty. Utlmí sa čerpanie úverov, stavebná činnosť, spracovanie dreva, spotreba tovarov, ktorých nákup je možné odložiť. Následkom bude znížený dopyt po dreve a vzhľadom na jeho prebytky na trhu ešte viac poklesne jeho cena. 

2. Znížili sme ťažby a obmedzili prakticky všetky výdavky okrem nevyhnutných, vrátane presunu jarného zalesňovania na jeseň. Tiež sme sa dohodli s mestom na flexibilnom splácaní nájomného a dane z nehnuteľností. Snažíme sa nakumulovať finančnú rezervu na čo najdlhšie obdobie.

3. Určite by pomohlo zníženie daňového a odvodového zaťaženia, plošná podpora prírode blízkeho obhospodarovania lesov, či platby za ekosystémové služby lesa. Znovuzrodenie štátneho fondu zveľaďovania lesov ako náplasť na roky rastúceho investičného dlhu v slovenských lesoch by bolo tiež namieste. Na začiatok by však stačilo pozrieť sa za hranice na opatrenia tamojších vlád na pomoc obhospodarovateľom lesov. Napríklad do Nemecka, či Českej republiky. Vďaka tomu, že na Slovensku podobná pomoc neexistuje, konkurencieschopnosť, či vôbec schopnosť našich lesníckych podnikov prežiť v čase krízy, prudko klesá. 

Ing. Pavel Homola, konateľ Lesy mesta Podolínec

1. Táto globálna pandémia hlboko poznamená všetky krajiny sveta. Pre Slovensko to bude, podľa mňa, jedna z najväčších skúšok a to ako logisticky, tak aj mentálne.

Kondícia Lesníckeho a drevárskeho múzea bude závisieť predovšetkým od kondície štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, ktorého sme organizačnou súčasťou a tej sa budeme prispôsobovať.

2. V múzeu sú, zatiaľ do konca leta, zrušené všetky aktivity pre verejnosť. Venujeme sa momentálne predovšetkým odbornej výskumnej práci a hĺbkovej inventarizácii zbierkových predmetov, keďže sme tesne po I. etape sťahovania depozitu.

3. To čo v tejto chvíli očakávam, sa skôr týka jednotlivcov. Využiť tento čas a lepšie sa prizrieť vlastným tmám a dodržiavať karanténu, ktorá ovplyvňuje i našu myseľ. Aby sa nestala len ochrannou bublinou v našich hlavách, ale úspešnou a ozdravnou prevenciou, na ktorej sa dá stavať v budúcnosti.

                                               PhDr. Petra Dzurmanová, vedúca Lesníckeho a drevárskeho múzea, Zvolen

1.Tvrdé listnáče buk a dub: dlhodobé investície domácnosti /nábytok/ sa radikálne znížia: Do – optimistický výhľad - november 2020 (mierny nárast - predvianočnom trh). Do – pesimistický výhľad - apríl 2020 (investície do nábytku a nie do rizikovej dovolenky). Zastavený listnáč – parkety, schody, interiér – pozvoľný dobeh do jesene 2020 (pokles z dnešných 80 % na 20 % dodávok – realitných investícií). Nábeh na objem roku 2019 – záleží na plnom rozbehu realitných-bytových investícií – ak sme optimisti – druhý polrok 2021

2. Od 12.3.2020 – komplexné hygienicky –dezinfekčné opatrenia (chémia, lieh, denná dezinfekcia spoločných priestorov, WC, šatní, umyvárni a chodieb. Dobeh otvorených objednávok – celkový objem padol na mesiac Apríl o 30-40 %. Odstávka – pribrzdenie výroby v súvislosti s Veľkonočnými sviatkami od 08.04.2020 do 20.04.2020 (Spolu 5 dní dovolenky).

3. Štát ako vlastník Lesov SR = najväčší dodávateľ suroviny , by mal pre spracovateľov guľatiny pristúpiť k nasledujúcim krokom, aby udržali zamestnanosť v Lesy SR:  Zníženie cien guľatiny – ako počas krízy 2008/2009 – na úroveň tohto obdobia. S ponaučením z jesene 2018, kedy spracovatelia požadovali zníženie cien, na túto požiadavku nereagovali a začiatkom roku 2019 už avizovali pokles odbytu o 40-50% a následne znižovali ceny – čo bolo neskoro . Predĺžiť splatnosť za guľatinu, ale vždy iba do objemu bankových garancií. Pripraviť sa na obdobie po kríze - udržať zamestnanosť za každú cenu, aj s pomocou Štátu. Spracovať surovinu, správne ju uložiť, vysušiť, spracovať do polotovarov. Výkon aspoň 70% roku 2019!

Spracovatelia prenášajú čiastočne na seba preúverovanie týchto činností (práce, energie, surovina) a riešia to vlastnými zdrojmi, kontokorentnými úvermi, spoluprácou s bankami a garanciou Štátu. Úpravou zákonníka práce a okamžitými zmenami nezmyselných zákonov. Spracovatelia guľatiny a Vláda SR (Lesy SR) musia čím skôr nájsť cestu k rokovaciemu stolu a zadefinovať podmienky spolupráce na obdobie do konca roku 2020.

                                                                                        Dušan Brečka, konateľ spoločnosti Beky Snina

1. V súčasnosti predpovedať dopad na lesnícko – drevársky sektor je veľmi ťažko, môže však byť likvidačný. Drevársky sektor už dopad cíti – ľudia prestávajú kupovať nábytkárske výrobky. Taliansky, český a aj ostatné zahraničné trhy s nábytkárskymi prírezmi kolabujú, naše firmy prestávajú vyvážať. Dochádza k poklesu dopytu po guľatinových sortimentoch. Veľkí spracovatelia drevnej hmoty - Slovwood Ružomberok úplne zastavili odber dreva (v marci bezmála na 3 týždne), Lenzing AG z dôvodu pandémie koronavírusu obmedzil odber dreva.

2. Pokiaľ naše priame dodávky dreva za marec 2019 predstavovali 8000 m³, v roku 2020 to je necelých 6000 m³, čo sa následne prejaví aj na značnom znížení tržieb podniku. Očakávame prepad cca o 30 %.

Z dôvodu predbežnej opatrnosti LPM Ulič, š.p. v druhom marcovom týždni odstavil výrobu a vlastní zamestnanci, aj pracovníci v službách ostali doma. Nosenie rúšok a dezinfekcia sú povinné. Okrem toho sme prijali rad ďalších opatrení na zabránenie šírenia Coronavírusu. Keďže sme špecifický podnik v tom že máme aj poľnohospodárstvo a venujeme sa živočíšnej výrobe, nemôžeme si dovoliť kolaps, nakoľko živočíšna výroba si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a aj v tomto smere sme teda prijali potrebné opatrenia. Je ale jarné obdobie a je potrebné aj napriek pandémii Coronavírusu začať aj s pestovnými prácami v obnove lesa. Tieto však budeme vykonávať len nevyhnutnej miere.

3. Bolo by potrebná, aby vláda rýchlo zareagovala a podporila zamestnávateľov, bez ohľadu či ide o privátny sektor alebo štátne firmy, aby tieto nepodľahli panike a nezačali prepúšťať zamestnancov. Je potrebné chrániť si Slovenskí firmy. Pandémia skôr, či neskôr pominie a bude potrebný rýchly reštart Slovenskej ekonomiky, čo by sa značne skomplikovalo, keby sa firmy v tomto období pozbavovali zamestnancov. Toto opatrenie vnímam ako strategické, bez ohľadu na to koľko to bude štát stáť. Nedostatočné opatrenia môžu byť v konečnom dôsledku ešte drahšie.

Ing. Peter Šiška, riaditeľ LPM Ulič