Analýza: Pôdohospodári a životniari pristúpili k Plánu obnovy diametrálne odlišne
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Začiatkom tohto týždňa bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Všetky pripomienky k tomuto dokumentu boli zverejnené a tak si môžeme analyzovať, aké ciele a prístupy k Plánu obnovy majú dva rezorty s priamym vplyvom na kvalitu prírodného prostredia, ktorého významnou súčasťou sú naše lesy – ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvo životného prostredia.
Začneme financiami. Agrorezort požaduje 400 mil. € – z toho na budovanie zelených krajinných prvkov 250 mil. € a na prírode blízke hospodárenie a zadržiavanie vody v lesoch 150 mil. €. Envirorezort žiada nepomerne viac: 1,2 mld. €. Na obnovu budov chce vynaložiť 700 mil. €, na dekarbonizáciu priemyslu 350 mil. € a na adaptáciu na zmenu klímy 150 mil. € (výkupy pozemkov pre národné parky 73 mil. €, renaturácia vodných tokov 57 mil. € a rozvoj regiónov v chránených územiach 20 mil. €).
Ministerstvo životného prostredia ráta s tým, že zachová pôvodné a nevytvorí okrem 94 kilometrov revitalizovaných riečnych tokov žiadne nové krajinné prvky, tvoriace kostru krajiny. Naopak ministerstvo pôdohospodárstva chce využiť prostriedky z plánu obnovy nielen na zachovanie a revitalizovanie pôvodných prvkov, ale aj na budovanie nových, ako sú stromoradia, biopásy, rybníky, poldre, aleje, vetrolamy, vsakovacie pásy a pod.
Z hľadiska reálne riešeného územia to znamená, že agrorezort sa bude venovať skvalitneniu takmer 430 000 hektárov (necelých 9 % územia Slovenska) – komplexným povodiam a zeleným prvkom na vlastnícky vysporiadaných pozemkoch. Envirorezort chce revitalizovať rieky bez riešenia spádového povodia a vykúpiť 29 500 hektárov pozemkov...
Porovnajme si efektívnosť vynaložených financií. Výkupom pozemkov a prevodom správy chránených území, na ktorom životniari trvajú, sa v krajine po vyčerpaní prostriedkov nič nezmení a na kvalitatívnu zmenu krajiny budú musieť byť žiadané ďalšie prostriedky mimo Plánu obnovy. Pôdohospodári naopak sľubujú, že reálne zlepšia stav krajiny a zásadne zvýšia sekvestráciu i ukladanie CO2 v pôde a biomase o 2 mil. ton CO2 za rok (cca 5% národných emisií skleníkových plynov). Ďalej hovoria o zvýšení stability a odolnosti krajiny, náraste biodiverzity, s osobitným zameraním na vodu v podmienkach zmeny klímy. Prírode blízke hospodárenie v lesoch podľa nich zabezpečí ekonomickú a ekologickú udržateľnosť lesníctva na Slovensku. A ponúkajú tiež robustné koncepčné riešenie na zadržiavanie a zdržanie dažďovej vody v krajine – minimálne o 180 mil. m3 ročne.
Osobitne dôležitým kritériom porovnania prístupov dvoch rezortov k návrhu Plánu obnovy sú sociálne dopady. Ministerstvo životného prostredia ich nerieši a nekvantifikuje. Navyše ignoruje nesúhlasné stanoviská obyvateľov regiónov. Nemá pripravené pozemky na výkup, neberie do úvahy odpor vlastníkov, nemá spracované relevantné dopadové štúdie. Naproti tomu riešenia navrhované ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nemajú negatívne sociálne dopady, majú byť realizované na pripravených územiach a realizovaných pozemkoch (na ktorých už prebehli pozemkové úpravy), vlastníci v procese pozemkových úprav odsúhlasili realizáciu krajinných prvkov a udržateľné hospodárenie v lesoch bude mať pozitívny efekt na regionálnu ekonomiku.
V analýze je spomenutých iba niekoľko porovnávacích báz v prístupe k Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky medzi agrorezortom a envirorezortom. Stačia však na to, aby bolo zrejmé, že je diametrálne odlišný.
Jozef Marko