Ako sa môžu z priateľov lesa stať aj priatelia lesníkov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ľudia majú les radi, pretože je krásny, zelený, plný zvierat, vtákov a rastlín, popretkávaný chodníkmi a cestičkami, núkajúci počas prechádzok a výletov úžasný relax s tichom a čistým vzduchom, dá sa v ňom hubárčiť, nazbierať si rôzne lesné plody, opiecť si slaninku. Málo ľudí si však uvedomuje, že takýto les je vypestovaný lesníkmi a aby bol taký, aký sa im naozaj páči, musia sa oň lesníci odborne starať. Lesníci sú ale dnes viac vnímaní ako drevorubači, obchodníci s drevom a ničitelia všetkej krásy a úžitku, ktoré zdravý a zelený les ponúka celej spoločnosti.
V čase, keď informácie zo sociálnych médií a internetových stránok využíva čoraz viac ľudí a tieto zdroje informácií získavajú navrch nad novinami, rádiami a televíziami, sa chcú ľudia pri prijímaní nových informácií poučiť aj zabaviť súčasne. Nemárnia svoj čas nad siahodlhými, zložitými a ťažkopádnymi formuláciami v odborných alebo analytických článkoch. Uprednostňujú krátke informačné útvary so zrozumiteľnými posolstvami. A zo všetkého najradšej majú príbehy. Inšpirujúce, dojímavé, veselé aj smutné. Ale hlavne skutočné a úprimne podané.
Čítajú ho lesníci aj nelesníci
Peter „Brčo“ Šiška, polesný z Čermeľskej doliny v Mestských lesoch Košice, publikoval doteraz na Facebooku takmer 200 statusov o lese, lesníkoch, o vzťahu k prírode, o skúsenostiach, príhodách a zážitkoch, ktoré nadobudol doma, v susedných krajinách aj v ďalekom svete. Tento seriál nazval Milí moji kamaráti. Myslím, že ním dosiahol to, o čo by malo ísť všetkým lesníkom - z viacerých priateľov lesa urobil aj priateľov lesníkov. Keď som s ním hovoril, bol príjemne prekvapený, koľko priaznivých reakcií za systematické, popularizačné a pútavé písanie dostal späť od lesníkov aj nelesníkov.
Mestské lesy Košice podporili kolegu
Nedávno krstil vo Zvolene na akademickej pôde knižku s rovnakým titulom – Milí moji kamaráti. Vydali ju jeho domovské Mestské lesy Košice a opäť tak dokázali, aký význam prikladajú práci s verejnosťou a ako si uvedomujú dôležitosť aktívnej komunikácie. Riaditeľ Tibor Róth v úvodnom príhovore okrem iného píše: „Prečo sme sa rozhodli vydať túto knihu? Keď sa v minulom roku rozbehla ochranárska kampaň My sme les, ktorá nepravdivo znevažovala prácu niekoľkých generácií lesníkov, Peter sa odvážne a s veľkou dávkou trpezlivosti pustil do odbornej obhajoby horárov, ktorých táto kampaň znechutila a urazila. Vedenie Mestských lesov Košice veľmi oceňovalo, že Peter Šiška ako lesník s rozsiahlymi praktickými a odbornými skúsenosťami a veľmi silným a citlivým vzťahom k ochrane prírody, začal jednoduchým a veľmi zrozumiteľným spôsobom vysvetľovať pohľad nás lesníkov na danú problematiku. Radi sa k tomuto spôsobu aktívnej komunikácie hlásime a myslíme si, že je to jedna z ciest k tomu, aby si verejnosť vedela vytvoriť čo najobjektívnejší názor na budúcnosť našich lesov.“
Chcel ukázať, že lesníci nie sú bez duše
Autor Peter „Brčo“ Šiška o svojom počine v knižke napísal: „Moje písanie malo ukázať, že my lesníci nie sme bez duše, ale že už na školu sme išli z dôvodu lásky k prírode a lesu. A že sme hrdí na našu lesnícku históriu a aj na našich horárskych pradedov, ktorí dokázali po niekoľko storočnej devastácii lesov urobiť zo Slovenska krajinu so 41-percentnou lesnatosťou. Mnohí z nás sa pohybujú po svete, odkiaľ si prinášajú rôzne skúsenosti, a preto som napísal aj iné príbehy, ktoré sú väčšinou spojené s prírodou, cestovaním alebo humorom.“
Jozef Marko