Ako ďalej s lykožrútom alebo tri dni na severnej Morave

Odborný program pripravila Česká lesnická společnost (ČLS). Bol rozložený do troch dní (14.-16. máj 2019) a napriek nie celkom priaznivému počasiu umožnil účastníkom študijnej cesty utvoriť si ucelený obraz o situácii v Česku a o riešeniach problému podkôrnikovej kalamity, ako sa s ňou vysporiadavajú českí kolegovia.

V utorok 14. mája bol program zameraný na porasty v správe štátneho podniku Lesy České republiky (LČR). Terénna exkurzia na LS Frýdek Místek prezentovala ochranné opatrenia a spôsoby spracovania kalamity. Sprievodcom bol vedúci LS Frýdek Místek Tomáš Peka. Po terénnej ukážke, ktorú komplikovala hmla a nízka viditeľnosť, boli účastníci privítaní a pohostení v úhľadnej drevenej budove lesnej správy.

V stredu 15. mája smerovali kroky účastníkov študijnej cesty na LS Zlaté Hory Arcibiskupských lesů a statků Olomouc (ALSOL). Úvodnú prezentáciu mal výrobný riaditeľ Arcibiskupských lesov Arnošt Buček, po ňom sa ujal úlohy hostiteľa vedúci polesia Rejvíz Libor Petřík. Terénne ukážky boli zamerané na porasty najviac postihnuté podkôrnikovou kalamitou. Diskusia bola zameraná aj na témy súvisiace so situáciou na trhu s drevom a s obchodovaním s kalamitnou hmotou z pohľadu súkromného vlastníka.

Večer sa v penzióne v Budišove nad Budišovkou, kde boli účastníci študijnej cesty ubytovaní, konala neformálna diskusia s členmi ČLS, LČR, VLS, ALSOL a Ministerstva zemědělství ČR. Diskutovalo sa o skladovaní a možnostiach asanácie drevnej hmoty, o obchode s drevom, o rajonizácii katastrov v ČR, o dotačnej politike štátu a legislatívnych úpravách a novelách v ČR. V neposlednom rade bola pozornosť venovaná téme kalamita a jej dopad na vodný režim krajiny.

Vo štvrtok 16. mája program vyvrcholil exkurziou u Vojenských lesů a statků ČR, s. p., divize Lipník nad Bečvou, Vojenský výcvikový priestor Libavá. Počasie vzalo účastníkov študijnej cesty „na milosť“, bonusom bol mimoriadne zaujímavý výklad, ktorý prezentoval Jan Jeniš z divize Lipník, VLS s.p.

Cieľ študijnej cesty bol bezpochyby naplnený a potvrdil, že výmena skúseností, napriek odlišnostiam v legislatíve a prírodným podmienkam má veľký význam a bude ho mať aj v budúcnosti. Podkôrniková kalamita na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Poľsku a v Taliansku je problémom, ktorého riešenie si vyžiada strategické rozhodnutia a vykonanie mnohých opatrení. Zdieľanie skúseností môže riešeniu tohto problému napomôcť.

Peter Gogola