Agrorezort o troch aktuálnych témach lesníctva a lesníckej politiky: EÚ by mala pri rozhodovaní vychádzať z kvalitných a spoľahlivých údajov o lesoch v členských štátoch

Agrorezort uvádza, že diskusia bola sústredená na tri nanajvýš aktuálne témy z oblasti lesníctva a lesníckej politiky. Konkrétne, návrh nariadenia o sprístupňovaní určitých komodít a produktov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu EÚ, zmeny navrhované Európskou komisiou v oblasti nariadenia o LULUCF, ako aj implementáciu novej Stratégie EÚ pre lesy do roku 2030.

Pokiaľ ide o návrh nariadenia v oblasti boja proti odlesňovaniu vo svete, MPRV SR prezentovalo kladný postoj voči iniciatíve Európskej komisie, zdôraznených však bolo niekoľko problematických prvkov vo vzťahu k stanoveným definíciám v nariadení. Jednou z najdôležitejších zmien vyplývajúcich zo zverejneného dokumentu Európskej komisie bude zavedenie povinného systému kontrol pre komodity, ktoré najvýraznejšie prispievajú k odlesňovaniu (hovädzie mäso, olej, sója, kakao, káva a drevo) ešte predtým, ako budú umiestnené na trh Európskej únie.

V tomto kontexte došlo k stanoveniu systému minimálnych kvót pre kontroly na úrovni 5%, čo sa týka subjektov uvádzajúcich komodity na trh, ako aj samotného množstva tovaru. Ako uviedol štátny tajomník Kováč: ,,takéto náhle a výrazné zvýšenie kontrolnej činnosti by si vyžiadalo enormné zvýšenie personálnych kapacít a finančných nákladov na túto činnosť. Z pohľadu Slovenska je preto stanovenie takýchto minimálnych kvót neprimerane vysoké, s možným negatívnym dopadom na verejné orgány, financie a s rizikom nadbytočnej administratívnej záťaže".

„V diskusii k zmenám nariadenia EÚ o LULUCF (využívanie pôdy a lesníctvo), za účelom zvýšenia príspevku sektora k napĺňaniu ambicióznych klimatických cieľov do roku 2030 i 2050 sa štátni tajomníci zhodli na tom, že sektor využívania pôdy a lesníctva musí prispievať k stanoveným cieľom, ako aj kľúčovej úlohe, ktorú zohráva znižovanie emisií pri spomalení zmeny klímy. Zároveň sa zhodli v názore, že stanovený cieľ záchytov vo výške 310 mil. ton ekvivalentov CO₂ musí byť spravodlivo prerozdelený medzi jednotlivé členské štáty. 

Štátny tajomník M. Kováč vo svojej reakcii uviedol, že pri súčasnom systéme obhospodarovania pôdy Slovenská republika nemôže súhlasiť s navrhovanou národnou alokáciou v objeme 6,8 mil. ton ekvivalentov CO₂ do roku 2030 a podporuje nové spravodlivejšie prerozdelenie spôsobom, ktorý primerane zohľadní reálny stav slovenských lesov, ako aj ich kapacitu zachytávať CO₂. Čo sa týka zachytávania uhlíka v pôde, štátny tajomník informoval, že Slovenská republika aktuálne rozpracúva koncept uhlíkovej a vodnej banky, ako strategicky účinný a koncepčný nástroj ocenenia a financovania ekosystémových služieb pôdy a krajiny,“ uvádza v aktuálnej informácii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Záverečnou témou rokovania bola podľa agrorezortu nová Stratégia EÚ pre lesy. Účastníci rokovania sa zhodli v názore, že stratégia musí byť vyváženým dokumentom rešpektujúcim komplexnú hodnotu a multifunkčnosť lesov. Na oboch stranách boli taktiež identifikované obavy, že niektoré z navrhovaných opatrení prekračujú rámec kompetencií EÚ, keďže hospodárenie v lesoch je právomocou členských štátov. V tomto kontexte sa problematicky javí najmä zavedenie novej povinnosti pre člesné štáty vypracovať strategické plány pre lesy, nakoľko nie je jasné aký je skutočný zámer týchto dokumentov. 

„Sme toho názoru, že EÚ by mala pri rozhodovaní o politikách týkajúcich sa lesov vychádzať z kvalitných a spoľahlivých údajov o lesoch v členských štátoch,“ uviedol Martin Kováč. Čo sa týka pozitív novo predstavenej stratégie, vyzdvihnutý bol najmä dôraz, ktorý strategický dokument kladie na zabezpečenie zdravých a odolných lesov, uplatňovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, ako aj snahy zlepšovať a zachovať biodiverzitu v lesoch. Z oboch strán bola zdôraznená i úloha Stáleho lesníckeho výboru pri realizácii únijnej stratégie.