Agrorezort kontra envirorezort: Integrovaný manažment alebo jednostranné vnímanie krajiny?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ako sme už našich čitateľov informovali, Ministerstvo životného prostredia SR predložilo koncom roka 2020 do medzirezortného pripomienkového konania návrh vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dnes na svojej internetovej stránke zverejnilo stanovisko, v ktorom uvádza, že z odborného posúdenia vyplýva, že táto vyhláška vníma krajinu jednostranne, zdôrazňujúc priority ochrany prírody, avšak bez širšieho zváženia dosahov na ľudí, ktorí sú skutočnými údržbármi vidieka a živiteľmi nás všetkých.
„Vítam, že Európska únia kladie veľký dôraz na ochranu biodiverzity a maximálnou mierou presadzuje environmentálne opatrenia, ktoré sledujú spomalenie závažných klimatických zmien. Na rokovaní v Bruseli som bol jedným z mála ministrov, ktorí a priori, bez taktizovania, podporili povinné zelené ekoschémy. Som presvedčený, že obe naše ministerstvá sú spoluzodpovedné za vidiecku krajinu, pričom našou hlavnou povinnosťou je nachádzať správnu mieru medzi jej ochranou a jej schopnosťou ponúkať svojim obyvateľom existenčnú pohodu a nám všetkým zdravé potraviny. Vítam preto všetky kroky smerujúce k zelenšiemu Slovensku," zdôraznil v tlačovej správe minister Ján Mičovský.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je presvedčené, že postup, ktorý uplatnil rezort životného prostredia pri schvaľovaní predmetnej vyhlášky, nemôže byť štandardom. Tým sa musí stať cieľavedomé rokovanie expertných skupín, v ktorých budú mať zastúpenie reprezentanti všetkých nárokových skupín.
„V prípade, ak by neboli akceptované zásadné pripomienky nášho rezortu, máme vážnu obavu z dosahov uvedenej vyhlášky na celú krajinu. Reštrikcie a obmedzenia vlastníkov pôdy, poľnohospodárov a lesníkov budú mať za následok zníženie chovu hospodárskych zvierat v horských a podhorských oblastiach, a tým likvidáciu gazdovstiev, stratu našich tradícií, zvýšenie nezamestnanosti v ťažko skúšaných regiónoch Slovenska, degradáciu cestovného ruchu a výroby slovenských výrobkov a potravín a dokonca rapídne zníženie biodiverzity," vyjadril sa Martin Fecko, prvý štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Agrorezort ďalej tvrdí, že implementácia mnohých opatrení, vyplývajúcich zo súčasného návrhu envirorezortu, by si vyžiadala nemalé finančné investície zo strany poľnohospodárov a lesníkov. Tak závažným rozhodnutiam musia preto predchádzať analýzy dosahov na dotknuté subjekty. MPRV SR považuje za nevyhnutné uplatňovanie participatívneho princípu, ktorý garantuje vyváženosť hľadaných riešení. „Kolegovia z MŽP SR totiž často presadzujú návrhy, ktoré síce vyhovujú časti spoločnosti, no ktorým chýba nadhľad, ako aj schopnosť kompenzovania tiarch, doliehajúcich na ľudí vidieka,“ konštatuje agrorezort.
„Chceme podporovať také politiky, v ktorých sa ochrana prírody a krajiny nevykonáva od stola, ale reflektuje potreby vidieka a je založená na odborných argumentoch a faktoch, nie na pocitoch. Holistický pohľad na ochranu prírody a krajiny by mal okrem zachovania prírodných hodnôt zahŕňať aj ochranu života na vidieku," uviedol Andrej Gajdoš, druhý štátny tajomník MPRV SR.
Stiahnutie vyhlášky požadujú viaceré subjekty. MPRV SR je toho názoru, že MŽP SR by sa nemalo zameriavať na ďalšie dopĺňanie starej, mnohokrát novelizovanej a už neaktuálnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny. Žiada sa vybudovať nový, efektívny právny predpis tak, ako bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády. MPRV SR je pripravené na tvorbe novej legislatívy partnersky spolupracovať. Sme jednoznačne za cestu participácie, ktorej cieľom je integrovaný manažment krajiny.
„Začneme pozemkovými úpravami, kde vypracovaním metodiky dôjde ku komplexnosti manažovania krajiny. V súčasnej dobe MPRV SR nesúhlasí s prevodom štátnych pozemkov pod správu MŽP SR, keďže je nutné v prvom kroku zabezpečiť rozvoj vidieka, akceptovať práva miestnych občanov a neštátnych vlastníkov pôdy, zohľadniť demografický vývoj obyvateľstva a vytvoriť podmienky na rozvoj sociálnoekonomických podmienok občanov i v chránených územiach," doplnil Martin Fecko.
„V agrorezorte budeme spolupracovať s predstaviteľmi miest a obcí, životného prostredia, s poľnohospodármi, lesníkmi a potravinármi tak, aby boli trvalo uchovávané prírodné a kultúrne hodnoty krajiny, pričom však nikdy nestratíme zo zreteľa povinnosť dosiahnuť a trvalo uchovávať aj potravinovú bezpečnosť Slovenska,“ vyhlásil v závere tlačovej správe agrorezort.