Agenda hlucháň je opäť na stole: európska žaloba, ochranársky pohľad, argumenty poľovníkov a lesnícke odmietanie bezzásahu
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Slovenskí ekologicky zameraní europoslanci Michal Wiezik a Martin Hojsík tvrdia, že žaloba Európskej komisie na Slovensko pre ťažbu dreva z 2. júla, ktorá prebieha v chránených oblastiach a znižuje populáciu hlucháňa hôrneho, je oprávnená. M. Wiezik pre TASR pripomenul, že pre nesúlad slovenskej legislatívy s legislatívou európskou začala Európska komisia už 19. júla 2018 právne konanie proti Slovensku a až do 2. júla 2020 mala eurokomisia prostredníctvom dialógu so slovenskou stranou snahu vyriešiť drastický úbytok hlucháňa hôrneho. Slovensko však podľa neho do svojho práva nezaviedlo správne pravidlá ochrany druhov a biotopov.
„Žaloba, ktorá bola na Slovensko podaná, je výsledkom systematického zlyhania, poloprávd a dokonca protichodných krokov, ktoré boli komunikované slovenským občanom i Európskej komisii zo strany zodpovedných orgánov," opísal pre TASR situáciu M. Wiezik.
Slovenská poľovnícka komora na svojej stránke na sociálnej sieti reaguje na túto informáciu tvrdením, že faktorov, ktoré ovplyvňujú pokles populácie hlucháňa je viac a nie je ňou iba tá jedna, ktorá je všeobecne prezentovaná. „Pozrite si video, ako sa na to pozeráme my, poľovníci, ktorí sme ako prví navrhli celoročnú ochranu hlucháňa,“ uvádza Slovenská poľovnícka komora v krátkom komentári k rovnako krátkemu, ale výstižnému videu, ktoré dokazuje, že na zníženie početnosti hlucháňa majú veľký vplyv predátori.
Link na video Slovenskej poľovníckej komory o hlucháňovi:
https://www.facebook.com/polovnictvo.spk/videos/1095492940831434/?epa=SEARCH_BOX
Na Fabovej holi boli podľa slov lesníka Ing. Jána Švančaru ešte donedávna vychýrené tokaniská hlucháňa. Teraz je tu spúšť v dôsledku ochranármi nadiktovaného bezzásahu a miestni majú problém vidieť v týchto miestach jedného – dvoch týchto krásnych vtákov. „V týchto podmienkach hlucháň nemá kde hradovať a najmä v zime ani čo žrať. Takýto biotop teda prirodzene opúšťa, pretože je v ňom doslova stratený. Treba si predstaviť, aká je tu situácia cez zimu, pokiaľ siaha sneh a čo je pod ním prikryté. Je tu síce ešte zopár zelených stromov, ale hlucháň potrebuje aj úkryt a tu ho nenájde. Ak sú tu vytvorené skupiny suchárov a v ich susedstve sa nachádza hospodársky les, ktorý musí byť likvidovaný kvôli spracovaniu lykožrútovej kalamity, tak hlucháň prichádza o svoje prirodzené prostredie,“ povedal nám na túto tému Ing. J. Švančara, ktorý tunajšie podmienky veľmi dobre pozná, pretože žije na Beňuši neďaleko Fabovej hole vyše 40 rokov.
Jozef Marko