100 rokov spoločného obhospodarovania lesov

Po prvýkrát v ére samostatnosti rozdelených republík sa stretli kompletné topmanažmenty oboch štátnych podnikov LSR a LČR vrátane všetkých regionálnych riaditeľov.

„Spoločný štát, ktorý si pripomíname, bol prínosom pre lesníkov na oboch stranách rieky Moravy. Okrem iného aj preto, že do roku 1918 sa lesné hospodárenie vyvíjalo odlišne pod vplyvom rakúskej a uhorskej časti monarchie. Po vzniku Československa mohli lesníci ľahšie využívať skúsenosti svojich kolegov z druhej časti republiky,“ povedal Marian Staník, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Po vzniku samostatných štátov v roku 1993 sa spolupráca oboch štátnych podnikov na čas utlmila. Postupne sa ale obnovuje, napríklad pri spoločných cezhraničných projektoch a na spoločensko-kultúrnych stretnutiach. „Této spolupráce si nesmírně ceníme a věřím, že ji budeme v budoucnu rozvíjet,“ uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy České republiky Josef Vojáček.

Konferencia 

V priebehu dňa odznelo na konferencii 14 príspevkov zameraných na spoločnú históriu dvoch národov, ktoré mali spoločné dejiny, blízku kultúru, mentalitu, ale v niektorých oblastiach hospodárskej činnosti odlišné zvyky, spôsoby a postupy. Dobré skúsenosti sa prenášali z jedného konca krajiny na druhý a vďaka spolupráci a pomoci sa postupne v Československu rozvinulo moderné lesníctvo. Zborník s referátmi dostali účastníci v elektronickej podobe. 

Viliam Stockmann spracoval históriu správy lesov na Slovensku v rokoch 1918–1993. Upozornil na rozdielny vývoj správy lesov po roku 1918 s ohľadom na „uhorsky zmýšľajúcich“ lesníkov a ich obrodu. Po februári 1948 nastúpila doba častých zásadných reorganizačných zmien v lesnom hospodárstve, ktoré sa opakovali a mali veľmi negatívny vplyv na rast, modernizáciu i hospodárske výsledky slovenského lesníctva. Tento nepriaznivý proces sa zastavil až v roku 1999 zriadením štátneho podniku Lesy SR Banská Bystrica, ktorý zatiaľ úspešne zastavil časté a likvidačné reorganizácie lesníctva.

Michal Hrib sa vo svojej prezentácii venoval histórii správy lesov v Čechách, na Morave a v Sliezsku z hľadiska analýzy vývoja štátneho dozoru nad lesmi a popisom organizácie a správy lesných majetkov v kontexte vývoja pozemkového vlastníctva v období 1918-1993.

Július Burkovský prispel s témou pamätných stromov a hájov.Od nepamäti ľudia vysádzali stromy a háje ako živé pamätníky na rôzne udalosti. Za uhorskej éry (1896) bolo dokonca nariadené vysádzať pamätné stromy na počesť uhorského milénia. Na počesť prvého desaťročia trvania prvej Československej republiky sa v roku 1928 vysádzali Háje republiky. Po čase však všetky tieto výsadby upadli do zabudnutia a v dôsledku nedostatočnej starostlivosti postupne zanikli.

Milan Kováčik doplnil predchádzajúci príspevok o oslavy 10. výročia vzniku Československa v roku 1928, kedy z iniciatívy vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva a prostredníctvom štátnych lesov bolo nariadené fakticky každej lesnej správe na celom území vtedajšieho spoločného štátu, založiť na vhodnom mieste jubilejné háje vysadené z netradičných drevín, označiť ich pamätným kameňom s nápisom RČS 1918-1928. Na takto pripravených miestach, viditeľných zo širokého okolia sa v nedeľu v podvečer 28. októbra 1928 zakladali jubilejné vatry a konali sa slávnostné ľudové zhromaždenia. V roku 2014 sa skupina nadšencov pre turistiku a históriu zamerala na objavovanie jubilejných hájov a pamätných kameňov na Slovensku. Do dnešného dňa v 16 lokalitách našli a obnovili 21 zničených pamätných miest. Celá skupina je veľmi hrdá na to, že aj ona prispela k oslavám stého výročia slovenskočeskej a československej vzájomnosti.

Jozef Šabo pripomenul osobnosť Tomáša Garyqua Masaryka, osobnosť európskeho významu. V novodobých českých dejinách nebola osobnosť, ktorá by významnejšie zasiahla do osudov a myslenia českého národa, ale svoju zreteľnú pečať zanechal aj na Slovensku. V roku 1921 odkúpil Československý štát zámok Lány, ktorý sa stal letným sídlom prezidenta a v roku 1923 si prezident vybral za druhé letné sídlo zámoček v Topoľčiankach, kde desať rokov pravidelne oddychoval a zároveň úradoval minimálne päť týždňov v roku.

Šárka Steinová sa zamerala na dve významné osobnosti československého lesníctva - prvého a druhého generálneho riaditeľa Štátnych lesov a statkov prvej Československej republiky - Josefa Opletala a Karla Šimana.

Jozef Konôpka a Tomáš Bucha podrobne popísali vývoj lesníckej vedy a výskumu na Slovensku v období spoločného štátu po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice v Banskej Štiavnici. Nechýbala analýza vývoja lesníckeho výskumu na Slovensku v rokoch 1918-1992.

Ľuboš Žabka a Milan Lichý pripomenuli vývoj lesníckej taxácie a neskoršej hospodárskej úpravy lesov za posledných sto rokov. Spoločnými silami oboch národov sa v Československu postupne rozvinulo moderné lesníctvo a kvalitná hospodárska úprava lesov s hlavným výstupom - lesnými hospodárskymi plánmi, neskôr programami starostlivosti o lesy, ktoré boli a sú nástrojom na udržateľné obhospodarovanie lesov.

Jaroslav Vencurik popísal históriu a súčasnosť vývoja lesníckeho školstva na Slovensku a v Čechách po roku 1918. Analyzoval dôvody a históriu vzniku vysokých aj nižších lesníckych škôl a ich vzájomnú spoluprácu a previazanosť, predovšetkým lesníckych fakúlt vo Zvolene, Prahe a Brne. Nezabudol ani na významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj lesníckeho školstva.

Oto Lasák sa zaoberal historickým vývojom a významom časopisu Lesnická práce - tradičnou informačnou platformou pre lesníkov od roku 1922 do súčasnosti. Popri lesníckom mesačníku nakladateľstvo a vydavateľstvo za 20 rokov pripravilo a vydalo viac ako 400 pôvodných lesníckych a poľovníckych kníh lesníckych a poľovníckych kníh a vedeckých monografií. Pribudli aj nové aktivity - v roku 2000 začal vychádzať nový poľovnícky mesačník Svět myslivosti, v roku 2006 redakcia založila lesnícko-drevársky server www.silvarium.cz, ktorý umožňuje kombinovať rýchle a aktuálne zverejňovanie informácií z oblasti LH v odbornom mesačníku. V posledných rokoch pribudli ďalšie projekty - Kurovcoveinfo.cz (informácie o rojení podkôrnika na území ČR), Africkymorprasat.cz (priebežné informácie o výskyte a postupoch proti šíreniu choroby), Lesnickejudikaty.cz (príklady riešení uzavretých súdnych prípadov v rôznych oblastiach LH), Kůrovcové desatero.cz (informácie pre malých vlastníkov lesov), atď. Upozornil, že to, že časopis vychádza, nie je samozrejmosťou. Aj keď Lesnická práce prestala byť štátnym, ministerským časopisom, nestratila charakter časopisu, ktorý sa venuje všetkým lesníckym odvetviam.

Jozef Konôpka sa podrobne zaoberal vývojom samostatného slovenského lesníctva po roku 1993 a následného prispôsobovania sa začiatkom 21. storočia platným dokumentom a zámerom EÚ. Upozornil na dva najdôležitejšie pretrvávajúce problémy: Alarmujúca situácia v ochrane lesov, najmä v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu a nerovnoprávne postavenie lesníckych služieb. EÚ nemá spoločnú lesnícku politiku. Lesníctvo sa stalo súčasťou pôdohospodárstva bez prihliadnutia na jeho osobitosti. Súčasne je akýmsi rukojemníkom ochrany prírody. Nástroje štátnej politiky sa zameriavajú len na dosiahnutie konkurencieschopnosti, či zisku v čo najkratšom čase.  Ochrana prírody neberie dostatočne do úvahy, že poslaním lesného hospodárstva je plnenie produkčných funkcií, environmentálnych a sociálnych potrieb spoločnosti (pracovné príležitosti na vidieku, významný producent obnoviteľných surovín a ďalších produktov – húb a lesných plodov). Novodobý liberálny ekonomizmus ovládol svet a EÚ nemá záujem o financovanie lesníckych verejne prospešných služieb. Tlak ochrany prírody na bezzásahovosť v lesoch je rok čo rok silnejší. Chýbajú zásady štátnej lesníckej politiky, v ktorých bude uvedená rovnoprávnosť medzi produkčnou a mimoprodukčnou (verejnoprospešnou) funkciou.

Jiří Oliva rozprával o vývoji lesného hospodárstva v ČR po zániku spoločného štátu. Našťastie sa nerozdelili naše kolegiálne lesnícke vzťahy, existuje spolupráca medzi univerzitami, štátnymi lesmi, výskumnou sférou a v ďalších oblastiach. Popísal štyri etapy transformácie od založenia štátneho podniku LČR v roku 1992, vznik akciových spoločností a vyrovnania reštitúcií, cez druhú etapu (1998-2003) so vstupom LČR do obchodu s drevom a vyhlásenie celoplošného výberového riadenia na lesné objednávky, k tretej etape (2003-2009) charakterizovanej častými zásahmi politické sféry, výmenami riaditeľov, častými nekoncepčnými až amatérskymi zmenami a nárastom byrokracie. Nasledoval neúspešný pokus o zavedenie vlastného obchodu s drevom a zmeny v zmluvných vzťahoch, ktoré priniesli nestabilitu a chaos do celého systému. Obdobie štvrtej etapy od roku 2009 dodnes je charakteristické dobou nezmyselného zvyšovania hospodárskeho výsledku, ktoré malo zlý vplyv na dynamiku rozvoja podniku, predovšetkým v oblasti infraštruktúry a odbornej úrovne personálu, nezmyselné investície, predaj majetku bez povšimnutia MZE. Druhá polovica sa niesla v znamení snahy o návrat k dobrým lesníckym mravom. Neobišiel ani vývoj zákonných predpisov od roku 1990, význam UHUL a zmenu vo vlastníckej štruktúre lesov v ČR vrátane cirkevných majetkov, ktoré hospodária na 6% lesov v ČR.

Jozef Zatlukal, Martin Hromádka a Pavel Zůbek predložili dôkazy projektovej spolupráce českých a slovenských lesníkov po roku 1993. Projekty svojim obsahovým zameraním napĺňajú predmet činnosti oboch štátnych podnikov a sú využiteľné pre široké spektrum obyvateľov - od školákov až po seniorov. Jedinečným charakteristickým rysom cezhraničnej spolupráce je minimálna jazyková bariéra.

Ľubica Miľanová predstavila projekt budovania siete Významných lesníckych miest, ktorý je jedným z hlavných projektov štátneho podniku v oblasti práce s verejnosťou. Venuje sa mapovaniu a prezentácii najvýznamnejších udalostí a osobností z lesníckej histórie. Približne polovica z lokalít prezentovaných vo dvoch publikáciách nesie stopy spoločného obhospodarovania lesov počas existencie spoločného štátneho útvaru - Československej republiky. Tie najvýraznejšie sa nezmazateľne viažu k životu a dielu významných českých a slovenských lesníkov, ktorí ovplyvnili nielen vývoj lesníctva v oboch krajinách spoločnej republiky, ale často prekročili aj jej hranice

Peter Korenka a Pavol Fabian pripomenuli históriu vzniku Tatranského národného parku a jeho návštevy významnými osobnosťami z Českej republiky. Nezabudol vyzdvihnúť českú pomoc pri vetrovej kalamite, ktorá Tatry postihla v roku 2004.

Terénny deň v znamení jubilejného hája a pamätného kameňa 

Druhý deň česko-slovenského stretnutia sa konal na Lesnej správe Šaling, Odštepného závodu Čierny Balog, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. „Nachádzame sa v lese na mieste, ktoré sa volá Pod Krátkym bánom. Je to miesto ako tisíce iných lesníckych miest a predsa je iné. Práve tu, na tomto mieste bola v roku 2017, zarastená húštinou, objavená prvá z balockých mohýl, venovaných oslave desiateho výročia mimoriadnej udalosti – vzniku Československej republiky,“ povedala v úvode prvej časti terénneho programu moderátorka Miriam Turayová z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene.

Nasledovalo predstavenie skupiny turistických a historických nadšencov, ktorá sa v roku 2014 zamerala a objavovanie a opravu ďalších jubilejných hájov a pamätných kameňov na Slovensku - Milan Kováčik, Ján Morong, Milan Pivovarči, Tomáš Trstenský, Ján Zemko – nechýbala ani medializácia v médiách.

Druhá časť programu sa odohrávala v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline. Pri príležitosti stého výročia tam za slávnostných fanfár lesníc odhalili pamiatku na významný historický počin - vznik spoločnej republiky Čechov a Slovákov, a tou je po vzore minulých generácií vysadený nový jubilejní lipový háj so symbolickou stovkou stromčekov. Poslednú stú sadenicu spoločne vysadili obaja generálni riaditelia štátnych podnikov. Lokalita hája bola navyše označená prírodným kameňom a datovaním. Do kameňa boli vytesané štátne symboly oboch samostatných republík. Kameň pochádza z blízkeho kameňolomu a na miesto ho osadili lesníci z Čierneho Balogu pod odborným dozorom akademického sochára Matúša Jančuru, ktorý nápisy vytesal až po osadení kameňa. 

Lesníci vyzvali v spoločnom prehlásení verejnosť aj štátnu správu k podpore 

Obaja predstavitelia štátnych podnikov podpísali aj spoločné memorandum. Vyzvali v ňom verejnosť aj štátnu správu, aby významne podporili lesníkov oboch krajín, pretože bojujú s následkami sucha a nevídanou podkôrnikovou kalamitou „Aby sa pozitívny prínos českých a slovenských lesníkov v období spoločného štátu aj nasledujúcich rokov nestratil vo víre času, treba upozorniť na súčasné riziká, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami v lesnom hospodárstve. České s slovenské lesy postihla pravdepodobne najhoršia katastrofa od čias Márie Terézie v podobe podkôrnikovej kalamity. Lesy, oslabené emisiami, hubami, globálnym otepľovaním a ďalšími extrémnymi výkyvmi počasia, sú tiež aj pre obmedzenia zástupcov ochrany prírody, ľahkou korisťou podkôrneho hmyzu. Je teda pravdepodobné, že veľká časť lesov sa v súčasnej podobe nezachová. Na zvládnutie tejto situácie potrebujú lesníci významnú podporu verejnosti a štátnych orgánov,“ uviedli v texte. 

Oto Lasák a Peter Gogola