Zranenia po útoku medveďa: Vždy očakávajte neočakávané, pretože pohyby šelmy sú nepredvídateľné

Druhého 58-ročného muža našli mŕtveho neďaleko lesného chodníka. Vedľa tela boli nájdené nožík na krabice a poškodený mobilný telefón. Aj v tomto prípade spustili v médiách aktivisti rôzne akcie, ktoré boli namierené voči poľovníkom, pričom poukazovali na to, že sa v blízkosti našla kukurica. Tu si dovolím citovať vyjadrenie biologičky Dr. Michaela Skuban, ktorá povedala :

„Skutočnosť, že kilometer od miesta, kde našli mŕtveho muža, sa našla kukurica, má zrejme vysvetľovať smrteľný útok? Ak by to tak bolo, zver by bola v takom potravinovom strese, že by bolo niekedy naozaj nebezpečné ísť do lesa s klobásou v ruke.“

V priebehu útoku medveďa na človeka sa šelma postaví na zadné nohy a udiera labami bez rozdielu, pričom jeho predné laby a zuby sú smerované na najbližšie časti tela. Ide o oblasti krku, zátylku a hlavy. Ďalšie obranné zranenia môžeme pozorovať na rukách. Medveď sa snaží o to, aby človeka držal jednou z predných láb, zatiaľ čo druhou mu spôsobuje zranenia.

Na porovnanie, pri útokoch psa na človeka chýbajú poranenia spôsobené pazúrmi. Najčastejšou príčinami smrti človeka pri útoku medveďa je vykrvácanie a menej často poranenie krčnej chrbtice alebo vzduchová embólia.

Medveď hnedý okrem mohutného tela má chrup, ktorý pozostáva zo 42 zubov (podľa prof. Ing. Jozefa Sládečka, CSc. má 36 – 38 zubov). Predné klinovité rezáky používa na „rezanie“, predĺžené zužujúce sa očné zuby používa na trhanie a uchopenie a zadné stoličky používa na drvenie a spracovanie.

Priemerná dĺžka očných zubov sa pohybuje v rozmedzí 3,4 – 4,3 cm a zriedka presahuje 5,5 cm. Stopa po uhryznutí od medveďa zodpovedá morfológii jeho zubov, usporiadaniu v zubnom oblúku, sile uhryznutia a pohybu čeľustí.

Z pohľadu zúžených koncov, kužeľovitého tvaru a bočné umiestnenie očných zubov v čeľusti charakterizuje vzor poranenia štvorica kruhových rán v obdĺžnikovom usporiadaní. Priemer vpichov nepresahuje hodnotu 2,3 cm. Šírka medziočných rán v hornej čeľusti je väčšia ako šírka v dolnej čeľusti, rozdiel sa pohybuje od niekoľko milimetrov až do 1,5 cm. Tento rozdiel závisí aj od šírky očného zuba a hĺbky uhryznutia.

V prípade poranenia spôsobené prednými rezákmi je znakom šestica susediacich oderkov medzi ranami od očných zubov. Pokiaľ má poranenie rezákmi usporiadanie v tvare poloblúčika, bolo spôsobené hornými rezákmi ale pokiaľ má lineárnejšie usporiadanie, toto spôsobili spodné rezáky. Pri povrchových uhryznutiach nemusia byť prítomné stopy po rezákoch.

Pokiaľ ide o silu uhryznutia, táto priamo súvisí so závažnosťou poranení, ktoré prispievajú k pomliaždeninám a zlomeninám kostí. Priemerná sila uhryznutia medveďom očnými zubami dosahuje hodnoty 1627 N a v prípade stoličiek je to 3175 N (1). Pokiaľ ide o toleranciu sily dospelých tvárových častí človeka, táto sa pohybuje v rozsahu 490 N – 1800 N, čo je v rámci rozsahu sily uhryznutia medveďom (2).  

Počas trhania mäsa z kostí medveď pohybuje čeľusťami, dôsledkom čoho je krútenie, ktoré potom vedie k tržnej rane a vytrhnutiu povrchových mäkkých a hlbokých tkanív. Súčasne dochádza k zmene tvaru hlavných stôp po uhryznutí.

Na predných labách má medveď mierne zakrivené pazúry s dĺžkou až 8 cm, ktoré sú približne 2-krát dlhšie ako pazúry na zadných labách. Zranenia spôsobené pazúrmi siahajú od povrchových lineárnych oderkov až po tržné rany s vytrhnutím mäsa. V literatúre sa opisujú aj závažnejšie zlomeniny kostí, ktoré chránia mozog, prípadne odstránenie mozgu z hlavy.

A na záver: hrať sa na mača (hrdinu z filmu) alebo truhlíka sa v prípade útoku medveďa neoplatí. Súčasne zbraň v ruke bude skôr na obtiaž ako k úžitku. Už viacerí na to pri útoku medveďa doplatili.

Vždy očakávajte neočakávané, pretože pohyby medveďa sú nepredvídateľné.

(1) Różycka K, Skibniewska E, Rajkowski Ł, Skibniewski M. Craniometric characteristics of selected carnivora species kept in captivity in relation to bite force and bending strength of the upper canines. Animals. 2024

(2) Hampson D. Facial injury: A review of Biomechanical studies and test procedures for facial injury assessment. J Biomech. 1995

Spracoval: Ing. Ján Krnáč