Zámeny lesov na Záhorí

Scenár je podobný. Súkromník kúpi les a ponúkne ho štátnemu podniku na výmenu, pričom žiada o pozemky v lukratívnej časti Slovenska, napríklad v okolí Bratislavy. Štátny podnik pozemky vymení, pritom možno aj také, ktoré ležia v chránených oblastiach. Zámennú zmluvu potom zverejní v Centrálnom registri zmlúv, ktorý je verejne dostupný. Zmluva nadobúda právnu účinnosť deň po jej zverejnení v registri.

Desiatky vyrúbaných stromov a spúšť po robotníkoch. To je dnešná podoba lesa Borník pri Stupave, ktorý patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Pozemok s rozlohou 21,5 hektára patril pôvodne štátu, ten ho však vymenil so súkromníkom za 22,3 hektára lesa v Šajdíkových Humenciach v okrese Senica.
   V Borníku sa nachádza nevyužívaná strelnica a neudržiavaný amfiteáter. Podľa územného plánu ide o prímestský les, kde sa nesmie stavať. Mestský úrad však predložil stupavským poslancom návrh na zmenu. Podľa neho sa mal z lesa stať pozemok s možnosťou bývania v prírodnom prostredí. Majiteľ v tom čase les oplotil a začalo sa v ňom rúbať. Výstavbu v lese poslanci zatiaľ nepodporili, stromy však padajú ďalej. „Majiteľ to prezentuje tak, že ide o kalamitný výrub z dôvodu sucha kvôli revitalizácii lesa. Vraj ak by to neurobil on, urobil by to niekto druhý, kto by les vlastnil. Neveríme tomu a čakáme, čo bude ďalej,“ vysvetľuje Juraj Vojtko z občianskeho združenia Stupava nahlas.

Majiteľ pozemkov Ferdinand Hamšík uviedol, že ako vlastník lesa je povinný zo zákona starať sa o les a výruby preverovali na podnet občianskeho združenia Stupava nahlas a občianskej iniciatívy Zachráňme Stupavský les koncom januára pracovníci pozemkového a lesného odboru z Okresného úradu Malacky. Tí nezistili žiadne porušenie zákona. V správe skonštatovali, že na lesnom pozemku bola vykonaná ťažba v súlade so zákonom, ako ťažba náhodná pre škodlivý činiteľ sucho, ktorú povolil odborný lesný hospodár.
  „Spomínané územie plánujem ponúknuť takému investorovi, ktorý by sa zasadil za rozvoj územia a samotného mesta Stupava a strelnicu a schátraný amfiteáter nahradil moderným kultúrnym stánkom s uvoľnenou rodinnou zástavbou v spojení s prírodou a zároveň čo najlepšie využil spoločenský potenciál pozemkov na plnenie potrieb občanov Stupavy, čo je zároveň aj predmetom zmien a doplnkov územného plánu,“ odpovedal majiteľ lesa pre denník Pravda.

Rovnakú situáciu ako v Stupave riešili koncom minulého roka aj v Lozorne. Aj tam výmenou so štátnymi lesmi získala firma Moritz lesné parcely v chránenom území Malých Karpát. Plánuje tam postaviť zvernicu. Obyvatelia sa o tom dozvedeli náhodou. „Všimla som si, že na schôdzi obecného zastupiteľstva sa má riešiť zmena územného plánu obce. Hneď sme začali konať a našťastie dovtedy nestihli nič vyrúbať,“ povedala Lozornianka Radka Švaleková.
   Zmenu v územnom pláne poslanci nakoniec neodsúhlasili. Neznamená to však, že majiteľ sa o to nepokúsi znova. „Vlastniť takéto pozemky len tak bez využitia, s tým sa asi majitelia neuspokoja. Tým, že ich oplotili, zamedzil sa prístup nielen do lesa, ale aj k potoku. Hoci sa územný plán zatiaľ meniť nebude, je otázne, s čím ešte prídu,“ dodala R. Švaleková.
   Pravda zisťovala, čo s pozemkom ďalej zamýšľa spoločnosť Moritz. Konateľ spoločnosti Pavol Záturecký neodpovedal.
 Hovorca štátneho podniku Lesy SR Vlastimil Rezek postup pri zámenách obhajuje. Podľa neho obe, v Borníku a v Lozorne, boli pre štát výhodné, pretože získal väčšie pozemky.

Ochranári už dlhšie chcú, aby zámeny štát sprísniť alebo úplne pre ne zmenil pravidlá. „Konania o zámene pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, nie sú povinne zverejňované, neprizývajú sa na ne verejnosť ani médiá. Ide o systémovú chybu,“ tvrdí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Ako jedno z riešení navrhujú, aby štát lesy daroval samosprávam. Tam je podľa nich zabezpečená väčšia kontrola zo strany verejnosti. Spustili tiež petíciu za ochranu lesov na území Bratislavy. V nej žiadajú ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby pripravované zámeny v chránených oblastiach zastavil.

   Lesy SR sa bránia, že limitujúcim faktorom je len výmera a hodnota pozemkov. Zámena nesmie byť nevýhodná pre štát a rozdiel výmery nesmie prekročiť 10 percent v neprospech štátu. Na pozemky vo vlastníctve štátu nesmie byť uplatnený reštitučný nárok a nesmie ísť o územie s tretím a vyšším stupňom ochrany.

Ministerstvo pôdohospodárstva po sťažnostiach obyvateľov a mimovládnych organizácií chystá zmeny. Šéf rezortu Ľubomír Jahnátek dal pokyn na prípravu usmernenia pre štátne organizácie, ktoré pod neho spadajú. „Usmernenie bude podrobnejšie upravovať povinnosti organizácií pri zverejňovaní návrhov na zámenu majetkov vo vlastníctve štátu s inými fyzickými alebo právnickými osobami,“ povedal riaditeľ tlačového odboru Peter Hajnala.

(Zdroj: Pravda, 24.2.2014)