Zalesňovanie TANAP-u

Celkovo zasadia lesníci takmer 740 000 nových stromov. Najviac bude sadeníc smrekovca, až 130 000 kusov, ktorý je v obnovovanom kalamitnom území spevňujúcou drevinou. Nasledova bude borovica s asi 120 000 sadenicami a jedľa, ktorej vysadia lesníci 100 000 sadeníc. Chýba nebudú ani javor, jarabina, jaseň, breza či buk. Na zostávajúcej voľnej ploche sa prostredníctvom obnovne nezabezpečených plôch vytvorí priestor pre nástup prirodzeného zmladenia prípravných a cieľových drevín, čím vznikne z hľadiska vývoja lesa prechodný stav lesného ekosystému.

Sadenice ihličnatých a väčšiny listnatých drevín si Štátne lesy Tatranského národného parku dopestujú vo vlastnom Stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach. Pre budúcnos tatranského lesa tak zabezpečujú sadenice vypestované z pôvodných druhov drevín.

Po vetrovej kalamite vzniklo na území TANAP-u v správe Štátnych lesov TANAP-u takmer 4 570 hektárov holín. K nim postupne pribúdajú ďalšie holiny ako dôsledok lykožrútovej kalamity. K jej rozšíreniu prispeli podľa lesníkov najmä rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody za výraznej podpory niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií. V období rokov 2005 až 2010 obnovili Štátne lesy TANAP-u celkom 3 028 hektárov vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho 1 447 hektárov umelou obnovou a 1 581 hektárov prirodzeným zmladením. Lesníci celkovo vysadili takmer 3,5 mil. sadeníc. Ihličnany majú v tomto území 79 % zastúpenie, listnáče 21 %.

Cieľom Štátnych lesov TANAP-u pri obnove lesných porastov poškodených vetrovou kalamitou v novembri 2004 je pomôc vytvori ekologicky stabilné prírode blízke lesy. Obnovený tatranský les by mal by druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejší ako štruktúra porastov pred vetrovou kalamitou, kde výrazne dominoval smrek. Revitalizáciu celého kalamitného územia Štátne lesy TANAP-u odhadujú na minimálne 20 rokov.

(webnoviny.sk, sita)