Veľké permské vymieranie pred približne 252 miliónmi rokov: Podľa vedcov k nemu mohol prispieť kolaps tropických lesov

V histórii Zeme sa vyskytlo celkovo päť masových vymieraní. To najväčšie z nich spred štvrť miliardy rokov vyhubilo približne 90 percent života na Zemi a znamenalo koniec geologickej éry permu. Planéta sa vtedy zohriala na takú teplotu, že sa stala prakticky neobývateľnou a v tomto stave zostala ďalších päť miliónov rokov.

Vedci sa tieto procesy snažia dlhodobo vysvetliť. Zodpovednosť pripisujú napríklad obdobiu sopečnej činnosti v oblasti známej ako sibírske pasce, pri ktorej sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo uhlíka a iných plynov, ktoré ohrievajú planétu, čo spôsobilo intenzívne globálne otepľovanie. Obrovské množstvo morských a suchozemských rastlín a živočíchov zahynulo, zrútili sa ekosystémy a oceány sa okyslili.

Menej jasné však zostáva, prečo vtedy bolo tak horúco a prečo tzv. „superskleníkové“ podmienky pretrvávali tak dlho aj po skončení sopečnej činnosti. Niektoré teórie sa zase zameriavajú na oceán a myšlienku, že extrémne teplo zničilo planktón absorbujúci uhlík alebo zmenilo chemické zloženie oceánu tak, že sa stal menej účinným pri ukladaní uhlíka.

Tím medzinárodných výskumníkov z univerzity v anglickom Leedsi a Čínskej univerzity geovied teraz tvrdí, že pomocou obrovského množstva fosílií zistil prečo - a všetko to podľa nich súvisí s tropickými lesmi, ktoré sa nachádzajú v oblastiach okolo rovníka a pri zachytávaní uhlíka zohrávajú dôležitú úlohu. Na overenie svojej teórie použili archív fosílnych údajov v Číne, ktorý po desaťročia zhromažďovali tri generácie čínskych geológov.

Veľké permské vymieranie je jedinečné, „pretože je to jediná udalosť, pri ktorej všetky rastliny vymreli,“ povedal autor štúdie a profesor evolúcie zemského systému na univerzite v Leedsi Benjamin Mills.

Analýzou fosílií a horninových útvarov odborníci získali informácie o klimatických podmienkach v minulosti. To im umožnilo zrekonštruovať mapy rastlín a stromov rastúcich v jednotlivých častiach planéty pred, počas a po vymieraní. Takéto mapy podľa Millsa ešte nikto nikdy nevytvoril.

Výsledky potvrdili ich hypotézu a ukázali, že strata vegetácie počas masového vymierania výrazne znížila schopnosť planéty ukladať uhlík. V dôsledku tohto zostalo v atmosfére vysoké množstvo uhlíka, ktorého nahromadenie sa dlhodobo skloňuje ako príčina otepľovania planéty.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri chemickom procese zvanom silikátové zvetrávanie, ktoré sa považuje za rozhodujúci spôsob odstraňovania uhlíka z atmosféry. Korene stromov a rastlín pomáhajú tomuto procesu tým, že rozbíjajú horniny a umožňujú prístup čerstvej vody a vzduchu. Odumretie lesov vedie k zmene „kolobehu uhlíka“, uviedol Mills, keď hovoril o spôsobe, akým sa uhlík pohybuje po Zemi medzi atmosférou, pevninou, oceánmi a živými organizmami.

Link na celý článok: K najväčšiemu vyhynutiu na Zemi mohol prispieť kolaps tropických lesov