Veľké lány na Slovensku dnes rozdeľuje viac ako 7 000 kilometrov biopásov: Poľovníci v revíroch vidia, aký rozdiel predstavuje jednoduchý pás vegetácie uprostred poľa

Rozorávanie medzí, klčovanie remízok a sceľovanie pozemkov počas kolektivizácie vytvorilo rozsiahle monokultúrne polia. Ich veľkosť bola dlhé roky témou verejnej diskusie najmä v období kvitnutia repky, keď súvislé žlté plochy naplno ukázali skutočný rozsah lánov. Zlom priniesla až Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 až 2027. Vďaka dobrovoľnej celofarmovej ekoschéme začali poľnohospodári rozdeľovať veľké polia prostredníctvom 12 metrov širokých biopásov.

Ich význam však nespočíva len v tom, že opticky členia krajinu. Biopásy sa stali útočiskom pre množstvo druhov, ktoré z intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny postupne mizli. Jedným z najviditeľnejších prínosov je návrat vtáctva do poľnohospodárskej krajiny. Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti v nich počas troch rokov monitoringu zaznamenali až 68 druhov vtákov.

„Keď sa rozsiahle pole v priebehu niekoľkých hodín zmení na strnisko, biopás často zostáva jediným vyšším porastom v širokom okolí. Naše termovízne merania ukázali rozdiel medzi povrchovou teplotou holej pôdy a vegetácie biopásu aj viac ako 13 °C. Nepokosené biopásy tak poskytujú cenný tieň a priaznivejšiu mikroklímu pre vtáčie mláďatá, zajace, srnčatá, opeľovače aj ďalšie živočíchy,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Za návratom vtáctva stojí okrem vhodného priestoru na život aj bohatšia potravná ponuka. Biopásy totiž vytvárajú vhodné podmienky pre opeľovače aj ďalší hmyz, ktorý je základom potravového reťazca poľnohospodárskej krajiny. Potvrdzujú to aj výskumy prírodovedcov z Ústavu zoológie SAV a Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorí sa vo svojom výskume zamerali na to, ako biopásy využíva hmyz, najmä opeľovače.

V mesiacoch máj a jún bola početnosť hmyzu v biopásoch až 40-krát vyššia ako na priľahlých poliach. Entomológovia v nich pozorovali napríklad 12 druhov čmeľov, teda približne tretinu všetkých druhov známych zo Slovenska, ale aj množstvo ďalších významných opeľovačov, predátorov a parazitoidov.

„Biopásy nefungujú len ako nástroj na zmenšenie polí. V krajine rozdelenej rozsiahlymi poliami vytvárajú biokoridory, ktoré uľahčujú prelet opeľovačov aj ďalšieho hmyzu medzi vhodnými biotopmi. Bez tejto siete by sa mnohé populácie postupne izolovali a zmenšovali. Okrem toho, biopás sám o sebe je vhodný biotop pre široké spektrum hmyzu.

Opeľovače, vrátane ohrozených a zákonom chránených druhov, tu nachádzajú zdroje potravy, hniezdne možnosti aj úkryty a na susedných poliach tak môžu farmárom lepšie pomáhať s opelením úrody. Z biopásov ale môžu profitovať aj vetroopelivé plodiny, ako obilniny, najmä vďaka dravému hmyzu, ktorý prirodzene reguluje škodcov,“ uviedol Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV.

Prínosy biopásov sa neprejavujú len pri vtákoch a hmyze. Potvrdzujú ich aj pozorovania z poľovných revírov, kde tieto pásy vegetácie poskytujú úkryt a potravu ďalším druhom živočíchov. Slovenská poľovnícka komora uskutočnila v roku 2024 dotazníkový prieskum medzi užívateľmi revírov. Až 72 % z nich uviedlo, že po zavedení biopásov zaznamenali nárast populácie malej zveri, a to na odhadovanej úrovni 10 až 30 %.

„Poľovníci vidia v revíroch počas celého roka, aký rozdiel predstavuje jednoduchý pás vegetácie uprostred poľa. Biopásy poskytujú zajacom, jarabiciam, bažantom aj ďalším druhom úkryt, potravu a priestor na rozmnožovanie. Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú, že ide o opatrenie s reálnym prínosom pre krajinu, pričom prevažná väčšina poľovných združení nám hlási nárast malej zveri,“ uviedol Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory.

Link na celý článok: Tlačová správa: Poľnohospodári vytvorili viac ako 7000 km biopásov. Slovenská krajina prechádza jednou z najväčších premien od čias kolektivizácie. - Slovenská poľovnícka komora - polovnickakomora.sk