TÝŽDŇOVKA: Keď je dreva a roboty málo, v cene rozhoduje euro a vlastníci lesa sa nechávajú od obchodníkov nachytať
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Pred niekoľkými dňami mi porozprával o svojich skúsenostiach v obchodovaní s drevom 37 ročný Matej Liptaj z Hranovnice. Jeho rozprávanie je poučné najmä pre menších obhospodarovateľov lesov, ktorých pri predaji dreva zaujíma iba cena a nepoznajú obchodnícke praktiky, ktoré ich môžu poškodiť. Celý článok s Matejom Liptajom po stretnutí v porastoch obhospodarovaných Správou lesov Spišské Bystré si budete môcť prečítať v časopise LES & LETOKRUHY. Do dnešnej Týždňovky som vybral niekoľko pasáží.
„Výhodou je, ak poznáte porasty, z ktorých drevo pochádza. V týchto súkromných lesoch porasty dobre poznám. Viem, ako v nich pokračuje hniloba, ako treba vyťažené drevo pri sortimentácii vyzdravovať. V niektorých tunajších dolinách majú kmene stromov až 70 percent hniloby a treba odrezať štyri metre na kuse. No v niektorých dolinách bolo drevo také, že sme museli odrezať dvanásť metrov, aby sme sa dostali do bieleho čela. Niekedy nedostanete z takého stromu žiadnu guľatinu, ostane len agregát.
Predtým býval rozdiel na kubíku aj 20 eur medzi guľatinou a drevom zasiahnutým tvrdou hnilobou. Teraz tomu tak nie je. Nerozumiem, prečo sú ochotní niektorí obchodníci zaplatiť ako za zdravé drevo, hoci kupujú drevo nižšej kvality. Keď sa rozprávam s obchodníkmi s drevom z okolia, nikto z nich tomu nerozumie,“ krúti hlavou Matej Liptaj. Inak mu to nevychádza, len, že „dreva a roboty je málo, takže firmy, ktoré majú 5 – 10 zamestnancov, potrebujú robiť, aby vykryli náklady na fungovanie. Kupujú drevo nula k nule, len aby udržali výrobu a zamestnanosť,“ hovorí Matej Liptaj.
„V súčasnej situácii dostávajú vlastníci lesov vysokú cenu za kubík nekvalitného dreva - suchárov, ale napriek tomu najmä malé urbáre nevracajú časť zisku späť do lesa, napríklad do skvalitnenia lesnej cestnej siete alebo budovania priepustov. Som presvedčený o tom, že by sa im tieto peniaze vrátili, lebo v prípade kvalitných ciest by boli aj náklady na dopravu nižšie a mohli by dostať za drevo viac.
Pritom u zástupcov malých vlastníkov nerozhoduje cena, ale doslova jedno euro. Poviem príklad. V jednom urbári natiahli drevo na kopu a urobili aukciu takým spôsobom, že zavolali štyri – päť firiem, aby povedali, za akú cenu drevo kúpia. Zavolali aj mňa, povedal som cenu za kubík – 100 eur. Zástupcovi ďalšej firmy povedali, koľko ponúkam, nech dá o euro viac a drevo bude jeho. Keď súhlasil, zavolali zástupcovi ďalšej firmy, nech dá o euro viac.
Takto vytiahli cenu za kubík zo 100 na 104 eur, ale mne už potom nezavolali, či nie som ochotný zaplatiť 105 eur. Ani ostatných, ktorí ponúkli menej ako 104 eur za kubík, už nekontaktovali. Takto si teda niektorí zástupcovia vlastníkov lesov predstavujú aukcie. Nevedia, koľko by mali za drevo pýtať. Dostanú odo mňa návrh a takto postupujú,“ popisuje svoje skúsenosti Matej Liptaj.
A upozorňuje na to, aké finty zvyknú používať obchodníci pri nakupovaní dreva. Zaplatia za všetko drevo ponúknutú cenu v aukcii, ale odvezú si len to kvalitné, ktoré by mohli predať za vyššiu cenu a ostatné drevo vlastníkom nechajú na mieste. Alebo im zaplatia za drevo menej ako bola dohodnutá cena a zdôvodnia to tým, že drevo nemá požadovanú kvalitu.
Matej Liptaj pozná na okolí desať urbárov a hovorí, že každý z nich sa minimálne raz nechal takto nachytať na tieto praktiky obchodníkov pri nakupovaní dreva. A dodáva, že po takýchto skúsenostiach sa potom vlastníci lesov vracajú k predaju dreva Liptajovcom, pretože sa presviedčajú o tom, že ich prístup je poctivý a seriózny.
Jozef Marko

















