Suchý les: hrozia záplavy

Len za posledných osem mesiacov pribudli stromy zničené lykožrútom na viac ako 700 hektároch. K prvému tohtoročnému júlu je to po troch rokoch už takmer 4 400 hektárov suchých lesov, čo je viac ako polovica kalamitnej plochy (8 737 ha) zničenej bórou v novembri 2004.

Spomenuté čísla ešte nie sú konečné. Lesníci totiž očakávajú, že po letnom rojení podkôrneho hmyzu počet suchých stromov ešte narastie. Lesy, v ktorých vysychajú lykožrútom poškodené rozsiahle lesné porasty, postupne strácajú svoje funkcie. Jednou z nich je znížená vodoochranná funkcia. Jej dôsledkom sú rozsiahle záplavy. „Experiment niektorých ochrancov prírody ponecha lesy v Tichej a Kôprovej doline bez zásahu na samovývoj môže ma ďalekosiahle následky. Stav lesov v tejto časti národného parku sa kvôli lykožrútovej kalamite totiž veľmi rýchlo zhoršuje. V najbližšej budúcnosti nebudú schopné zadrža väčšie množstvo vody z prívalových či dlhotrvajúcich dažďov. Povodňami z rieky Belá tak môžu by ohrozované najbližšie obce Pribylina, Dovalovo či Liptovský Hrádok,“ hovorí Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

Jeho obavy sú opodstatnené. Podobná situácia vznikla pred rokmi v oblasti Tatranskej Javoriny a Podspádov. Dnes, keď z dôvodu ochrany prírody zničil lykožrút v tomto území tisíce hektárov funkčných lesov zadržiavajúcich vodu, povodeň ohrozovala životy a ničila majetky obyvateľov slovenských i poľských podtatranských obcí. „Pokusy s veľkoplošným odumieraním horských lesov pomocou lykožrúta sú nezodpovedným konaním hàstky mediálne populárnych takzvaných ochrancov prírody ohrozujúcim prírodné hodnoty a životy a majetok obyvateľov podtatranských obcí,“ dodáva Peter Líška.

bur