Štúdia vedcov z univerzít vo Švédsku a Nemecku: Budúcnosť dostupnosti dreva v Európe a význam jeho kaskádovitého využívania

V súčasnej situácii na Ukrajine došlo prostredníctvom zákazu EÚ na dovoz dreva a výrobkov z dreva z Ruska a Bieloruska k priamemu ovplyvneniu dostupnosti drevnej biomasy v Európe. Preto sa Katedra energetiky a technológií, Švédska univerzita poľnohospodárskych vied a Katedra lesníckej a environmentálnej politiky, Univerzita v nemeckom Freiburgu zamerali vo svojej práci na budúcnosť dostupnosti dreva v Európe do rokov 2030 - 2040.

V prvom rade definovali lesnícky a drevársky sektor ako sektor zahŕňajúci zdroje dreva, ako aj ich využívanie, teda materiálové využitie, t. j. lesné produkty a energetické využitie dreva - na výrobu tepla a energie. Zamerali sa na všetky členské štáty EÚ-27, Nórsko ako krajinu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Švajčiarsko ako krajinu Európskej zóny voľného obchodu (EZVO) a Spojené kráľovstvo (UK) ako bývalý členský štát (pred Brexitom) s dohodami o obchodnej a (energetickej) spolupráci s EÚ (po Brexite). Tieto krajiny rozdelili do štyroch európskych regiónov.

Región Sever zahŕňa Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Nórsko a Švédsko.

Napriek tomu, že región je bohatý na lesy, je dovozcom priemyselnej guľatiny a vedľajších produktov lesného hospodárstva a spracovania dreva a vývozcom drevených peliet. Obchod s palivovým drevom je nevýznamný. Výroba na báze dreva predstavuje takmer dve tretiny celkovej spotreby dreva. Sekundárna drevná biomasa („nepriame drevo“) je najväčším hláseným zdrojom bioenergie na báze dreva.

Región Západ zahŕňa Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo.  

Tento región je najväčším spotrebiteľom drevnej biomasy zo štyroch analyzovaných regiónov. Priemysel výroby masívnych drevených výrobkov dominuje v spotrebe dreva v lesnom priemysle, pričom najväčším užívateľom dreva je piliarsky priemysel, za ním nasleduje priemysel výroby drevených dosiek, ktorý spotrebuje polovičné množstvo dreva v porovnaní s piliarskym priemyslom.

Za zmienku stojí okolnosť, že Región Západ spotreboval takmer dvojnásobné množstvo dreva na výrobu energie v porovnaní s Regiónom Sever, ale menšie množstvo dreva v lesnom hospodárstve. Región Západ je dovozcom priemyselnej guľatiny a vedľajších produktov lesného hospodárstva a spracovania dreva a významným dovozcom drevených peliet.

Región Východ zahŕňa krajiny Bulharsko, Chorvátsko, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.  

Má prioritu lesníckej politiky pre kombináciu lesníctva s trvalým výnosom a multifunkčného lesníctva. Rovnako ako v Regióne Západ, aj tu dominuje priemysel s výrobkami z masívneho dreva v priemyselnom využití dreva, pričom najväčším spotrebiteľom dreva je piliarsky priemysel. Na rozdiel od Regiónu Sever a Regiónu Západ je primárna drevná biomasa („priame drevo“) najväčším zdrojom bioenergie na báze dreva.

Región Juh zahŕňa Cyprus, Grécko, Taliansko, Maltu, Portugalsko a Španielsko.

Tento región, ktorý je pomerne heterogénny z hľadiska lesného hospodárstva a využívania dreva, spotrebúva celkovo najmenšie množstvo dreva a má prioritu lesníckej politiky pre ekosystémové obhospodarovanie lesov na podporu rekreácie, sekvestrácie uhlíka a ochrany biodiverzity.

Región je dovozcom všetkých typov drevených sortimentov. Priemysel drevnej buničiny je najväčším priemyselným spotrebiteľom dreva, nasledovaný priemyslom na výrobu drevených panelov. Rovnako ako v Regióne Východ, aj tu je primárna drevná biomasa najväčším hláseným zdrojom bioenergie na báze dreva.

Tieto štyri skúmané európske regióny sa líšia hustotou obyvateľstva, zásobou dreva v lesoch, rozsahom a zložením využívania dreva a prioritami lesníckej politiky. V dôsledku nesúladu politík medzi súčasnými cieľmi v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 vo všetkých štyroch regiónoch, keďže ťažba dreva rastie rýchlejšie ako čistý ročný prírastok, čím sa znižuje zachytávanie uhlíka v lesoch, je prakticky nemožné dosiahnuť cieľ nariadenia o LULUCF do roku 2030.

Avšak medzi rokmi 2030 a 2040 by sa ťažba dreva súvisiaca s energiou mohla v regiónoch na Severe a Západe znížiť, zatiaľ čo v regiónoch na Východe a Juhu by mohla naďalej rásť, aj keď nižším tempom. Pre členské štáty EÚ, ktoré intenzívne využívajú svoje lesy, tieto ciele, týkajúce sa zachytávania uhlíka, pravdepodobne budú brániť zvýšeniu ťažby, či si budú skôr vyžadovať nižší objem ťažby.

Okrem zásoby dreva a samozrejme relatívneho rozsahu jeho využívania, je zloženie využívania dreva určujúcim faktorom pre to, ako si regióny vedú z hľadiska základnej formy udržateľnosti, t. j. stavu a obhospodarovania lesných porastov. Energetické využitie dreva vylučuje akékoľvek jeho ďalšie využitie.

Naproti tomu výroba na báze dreva vedie k hlavnému produktu, ktorý možno v jednostupňovej kaskáde opätovne použiť na energetické účely alebo vo viacstupňovej kaskáde opätovne v materiálnej forme pred zneškodnením alebo zhodnotením na energetické účely.

Okrem toho výroba na báze dreva zvyčajne vedie k vedľajším produktom, ktoré môžu byť použité pri produkcii výrobkov na báze dreva alebo na výrobu energie. Región Sever je považovaný za jediný región, v ktorom by sa počas celého obdobia výhľadu zvýšili zásoby dreva v lesnom hospodárstve.  

Výsledky štúdie vedcov naznačujú, že súčasné politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie by viedli k výraznému nárastu dopytu po dreve, minimálne do roku 2030. Výsledky, týkajúce sa skutočných a prognózovaných výrubov, poukazujú na nesúlad medzi politickými cieľmi zmenenej a doplnenej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) a revidovaného nariadenia o LULUCF.

Aj v tomto prípade sa len potvrdil pretrvávajúci horizontálny a vertikálny politický nesúlad, opísaný v predchádzajúcich politických štúdiách, a to aj napriek početným hlasom, ktoré zdôraznili potrebu účinnej koordinácie politík, ktoré ovplyvňujú sektor lesného hospodárstva a spracovania dreva.

Existuje niekoľko potenciálnych možností a ich kombinácií na zmiernenie týchto medzisektorových a viacúrovňových politických kompromisov. Čistý ročný prírastok by sa mohol zvýšiť zvýšením hrubého ročného prírastku a/alebo znížením prirodzených strát. To by sa však mohlo ukázať ako náročné, aspoň v krátkodobom až strednodobom horizonte, najmä vzhľadom na kalamity, spôsobené zmenou klímy a premnožením podkôrnym hmyzom.

Po druhé, výmera lesov by sa mohla rozšíriť zalesňovaním, čo by okrem potenciálneho ohrozenia iných dôležitých spôsobov využitia pôdy, ako je výroba potravín, malo v časovom rámci len malé účinky. Po tretie, mohlo by sa vynaložiť úsilie na zvýšenie dovozu dreva. Je však ťažké predstaviť si, ako by sa dal dovoz podstatne zvýšiť vzhľadom na geopolitickú situáciu a zavedené nástroje environmentálnej politiky.

Najmä ide o nariadenie EÚ o dreve a jeho nadchádzajúcu náhradu, nariadenie EÚ o výrobkoch bez odlesňovania, ktoré skôr obmedzujú ako podporujú nadnárodný obchod s drevom. Okrem toho, z hľadiska zmierňovania zmeny klímy by to bol v každom prípade pochybný prístup, pretože by znamenal zvýšenie ťažby dreva a/alebo vytlačenie dreva z iných oblastí, čo by mohlo negovať akékoľvek klimatické prínosy dosiahnuté v Európe.

Vhodnejšími cestami sú zvýšenie efektívnosti ťažby dreva a výroby energie spolu s celkovým zlepšením kaskádového využívania dreva. Kaskádové využívanie je efektívne využívanie zdrojov s použitím zvyškov a recyklovaných materiálov na materiálové využitie s cieľom rozšíriť celkovú dostupnosť biomasy. Vysoký podiel primárnej drevnej biomasy v dreve používanom na výrobu tepla a energie vo všetkých európskych regiónoch okrem Regiónu Sever zdôrazňuje dôležitosť zvýšeného kaskádovania.

Dosiahnutie cieľov politiky RED aj LULUCF si však s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať kombináciu zvýšeného rastu lesov a posilneného kaskádovania.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč