Štúdia nórskych a nemeckých vedcov: Ako vplýva ťažba dreva na povrchovú teplotu

To má dôsledky nielen na uhlíkový cyklus, ale v dôsledku ťažby dochádza k zmene štruktúry a zloženia lesov, čo samozrejme ovplyvňuje miestnu klímu prostredníctvom biofyzikálnych procesov. Tieto procesy zahŕňajú zmeny pomeru odrazeného elektromagnetického žiarenia k dopadajúcemu a tiež celkového množstva vody, ktoré sa vyparí z povrchu pôdy a uvoľní z rastlinného porastu do atmosféry.

V dôsledku odstránenia porastu a odkrytia lesnej pôdy dochádza k zásadnej zmene mikroklímy a podmienok biotopu v porastoch. Výsledky závisia od pozadia klímy, vlhkosti pôdy, typu lesa, intenzity ťažby (plošný rub alebo preriedenie) a analytického prístupu (pozorovanie verzus klimatické modely).

Predošlé štúdie ukázali, že lesné hospodárstvo môže vyvolať merateľné klimatické účinky a to na lokálnej až regionálnej úrovni prostredníctvom vzájomného pôsobenia toku energie, vody a hybnosti. Historická premena listnatých lesov na ihličnaté v Európe preukázateľne spôsobuje priemerné letné otepľovanie o 0,12°C v simuláciách regionálnych klimatických modelov.

Nová štúdia vedcov z Norwegian University of Science and Technology, Trondheim a Freie Universität Berlin, v ktorej použili údaje z rokov 2004 - 2023 pre regióny severské krajiny, západná Európa, južná Európa a východná Európa odhalila, vzájomné pôsobenie medzi ťažbou lesov a lokálnou teplotou v celej Európe. Toto vzájomné pôsobenie sa vyznačuje dennou nerovnomernosťou s denným otepľovaním (+0,025 ± 0,011 °C) a nočným ochladzovaním (−0,039 ± 0,008 °C) po ťažbe.

Z pohľadu účinkov tieto vykazujú silnú sezónnosť s vrcholom v lete, keď denné otepľovanie dosiahne +0,103 ± 0,002 °C. Aj to zdôrazňuje citlivosť lesných mikroklím na manažment počas obdobia vysokého radiačného pôsobenia a že ťažba lesov môže lokálne zintenzívniť tepelné extrémy. Výsledky štúdie len potvrdili, že strata lesného porastu vedie k otepľovaniu povrchu v stredných zemepisných šírkach Európy a ochladzovaniu v severnej Európe.

Obnova výšky stromov po ťažbe vykazuje zreteľnú priestorovú a lesno-typovú variabilitu. Dosiahnutie úrovne, ktorú mali stromy pred ťažbou, trvá zvyčajne 18 – 20 rokov, čo je v súlade s dôkazmi, že otepľovanie vyvolané narušením sa znižuje s obnovou štruktúry vegetácie. Táto obnova sa však medzi typmi lesov výrazne líši. Ihličnaté lesy vykazujú dlhšiu cestu obnovy v porovnaní so zmiešanými lesmi, zatiaľ čo listnaté lesy vykazujú slabú reakciu. Štúdie už dávnejšie preukázali, že výška, hustota a vertikálna štruktúra koruny sú rozhodujúce pre obnovenie tepelnej bariéry.

Obnova mikroklímy závisí od obnovenia tvaru a rozmerov a najmä výšky koruny, čo si u niektorých typov lesov vyžaduje niekoľko desaťročí. Dôležitú úlohu zohráva aj priestorový kontext, pretože menšie medzery a zachované stromy zvyšujú tieňovanie a znižujú radiačné straty v porovnaní s veľkými výrubmi.

Výsledky tejto štúdie poukazujú na to, že ťažba lesov v Európe stabilne vyvoláva výraznú nerovnomernosť, ktorá sa vyznačuje denným otepľovaním a nočným ochladzovaním naprieč ročnými obdobiami, typmi lesov a väčšinou ťažobných oblastí. Účinok je tiež závislý od geografického kontextu, sezónnosti a zloženia lesov.

Ohniskom otepľovania je južná Európa v dôsledku zosilneného nárastu denných teplôt, najmä v lete. Na druhej strane východná Európa vykazuje najsilnejšie nočné ochladzovanie. Najvýraznejší denný kontrast vykazujú ihličnaté lesy, najmä v lete, zatiaľ čo listnaté lesy vykazujú slabé alebo malé reakcie.

Štúdia priniesla ďalšie dôkazy, ktoré podporujú stratégie hospodárenia prispôsobené špecifickým regiónom a typom lesov. Tieto stratégie pomáhajú dosahovať lepšiu rovnováhu medzi produkciou dreva, reguláciou klímy a ochranou biodiverzity v otepľujúcom sa svete.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč