Štátne lesy vedú rebríček otvorenosti

Najtransparentnejšou slovenskou verejnou firmou sa v tomto roku stala spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Naopak, najmenej otvorená je firma Vodárne a kanalizácie mesta Komárno. Podľa rebríčka organizácie Transparency International Slovensko (TIS) sú však aj napriek tomu verejné spoločnosti stále netransparentné a ťažko kontrolovateľné. Povedal to na tlačovej konferencii v Bratislave Gabriel Šípoš z TIS. Medzi transparentné patria tiež Železnice SR, ako aj Dopravný podnik Bratislava. Všetky tieto údaje sú výsledkom rebríčka transparentnosti štátnych, mestských a župných firiem. "O ďalšie dva alebo tri roky chceme takýto rebríček spraviť opäť. Chceme firmy motivovať, aby sa zlepšili, pretože ich výsledky sú podpriemerné," poznamenal Šípoš Všetky informácie o rebríčku nájdu záujemcovia na stránke http://firmy.transparency.sk.

"Štátne firmy sú však transparentnejšie ako mestské a župné," tvrdí  programový koordinátor Michal Piško. Ako dodal, v porovnaní so slovenskými firmami sú zahraničné dvakrát otvorenejšie. Štátne, mestské a župné firmy organizácia hodnotila v šiestich oblastiach. Išlo o hospodárske ukazovatele, komunikáciu a zverejňovanie, obstarávanie a majetok, personalistiku, etiku, charitu a dotácie. Najlepšie firmy obstáli v kategórii obstarávanie a majetok, najväčšie nedostatky majú v etike, v charite a dotáciách. V oblasti hospodárskych ukazovateľov vidí TIS viacero problémov. "Dve tretiny spoločností nezverejňujú na stránke žiadne výkonnostné plány na daný rok a ich efektívnosť tak môže verejnosť kontrolovať len veľmi ťažko," povedala novinárom Jana Kubíková z TIS.

V kategórii komunikácia a zverejňovanie využila organizácia tzv. mystery shopping: v mene študentky posielali žiadosti o informácie o služobných cestách generálnych riaditeľov či účtoch služobných telefónov. "Štvrtina firiem na žiadosť vôbec neodpovedala," uviedla Kubíková s tým, že zverejňovanie zmlúv je takisto chabé.

Podľa Michala Piška majú spoločnosti stále problém i so zverejňovaním informácií o svojom manažmente, tretina z nich nemá na stránke ani len mená manažérov. "Robia tajnosti so zverejňovaním platov či odmien, chýbajú aj životopisy manažmentu," poznamenal.

Problém TIS vidí aj v prípade etiky. Etický kódex má síce na stránke viacero firiem, no stále je to len jedna z ôsmich spoločností, pripomenul. "Ochrana ohlasovateľov korupcie či antikorupčný program sú u nás stále raritou, má ho len päť percent verejných firiem v našom rebríčku," pokračoval. Pozitívne zhodnotil Železničnú spoločnosť Slovensko, ktorá má takýto program v rámci svojho etického kódexu. Najhoršie firmy obstáli v prípade charity či dotácií, 80 percent z nich nemá žiadne pravidlá o tom, ako tretí sektor podporujú.

Transparency International Slovensko firmám odporúča, aby zverejňovali informácie o svojom hospodárení, manažmentoch, pravidlách či daroch. Takisto by mali mať pravidlá v prípade všetkých citlivých oblastí, ako je napríklad predaj majetku či prijímanie zamestnancov. "Chystáme pre spoločnosti viaceré workshopy a stretnutia, na ktorých im vysvetlíme, ako sa dajú tieto nedostatky ľahko zlepšiť," dodal Gabriel Šípoš.

TIS informácie o firmách získavala z webových stránok spoločností, prostredníctvom infožiadostí či z portálov Úradu pre verejné obstarávanie a tender.sme.sk. Rebríček podľa Šípoša nemeria korupciu, ale len otvorenosť zverejňovania a pravidlá. "V žiadnom prípade nemožno vysoko otvorenú firmu označiť za nekorupčnú a naopak," povedal na záver.

Zdroj: sita, firmy.transparency.sk.