Správy o európskych klimatických cieľoch neznamenajú dramatické odstavenie plynových kotlov, krbov a kachlí na drevo: Plošný zákaz kúrenia drevom prijatý nebol, drevo sa nepovažuje za fosílne palivo

Zmeny sa budú najvýraznejšie týkať novostavieb, rozsiahlejšie obnovovaných budov a domácností, ktoré budú v nasledujúcich rokoch meniť dosluhujúci zdroj tepla. Pri výbere nového vykurovania preto už nebude dôležitá iba jeho cena, ale aj energetická hospodárnosť domu, budúce náklady a pripravované pravidlá.

V súvislosti s rokom 2040 sa často hovorí o konci plynových kotlov. Tento termín však neznamená, že od konkrétneho dátumu bude zakázané zapnúť každý existujúci plynový kotol.

Revidovaná európska smernica o energetickej hospodárnosti budov požaduje, aby členské štáty vo svojich národných plánoch opísali opatrenia, ktorými chcú postupne ukončiť používanie fosílnych palív pri vykurovaní a chladení budov. Súčasťou plánov má byť aj postupný útlm samostatných kotlov na fosílne palivá s orientačným cieľom do roku 2040.

Ide teda o smerovanie energetickej politiky, nie o príkaz, podľa ktorého by všetky domácnosti museli v rovnakom roku odstaviť funkčné plynové zariadenia. Konkrétne opatrenia, výnimky a harmonogramy musia upraviť jednotlivé členské štáty vo svojich právnych predpisoch.

Ak máte doma niekoľko rokov starý, bezpečný a pravidelne servisovaný plynový kotol, samotný európsky cieľ na rok 2040 nie je dôvodom na jeho predčasné vyradenie.

Výrazná zmena príde pri novostavbách. Od 1. januára 2028 majú štandard budov s nulovými emisiami spĺňať nové budovy vo vlastníctve verejných orgánov. Od 1. januára 2030 sa táto požiadavka rozšíri na všetky ostatné nové budovy, hoci smernica umožňuje určité výnimky.

Pojem „budova s nulovými emisiami“ si treba vysvetliť presne. Neznamená, že pri jej výstavbe a prevádzke nikdy nevzniknú žiadne emisie. Podľa smernice má ísť o budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, nízkou potrebou energie a bez emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív produkovaných priamo na mieste.

V praxi to znamená, že v takejto novostavbe sa nepočíta so samostatným kotlom alebo kachľami spaľujúcimi zemný plyn, uhlie či vykurovací olej. Potrebná energia môže pochádzať napríklad z obnoviteľných zdrojov vyrábaných priamo na budove alebo v jej blízkosti, z účinného diaľkového vykurovania alebo z bezuhlíkových zdrojov.

Novostavby majú byť zároveň navrhované tak, aby boli pripravené na využívanie slnečnej energie, pokiaľ je jej inštalácia technicky a ekonomicky vhodná.

Veľa nejasností vzniká aj okolo palivového dreva. Ak máte doma krb, kozubovú vložku alebo kachle a prikladáte do nich polená, v súčasnosti neexistuje všeobecné nariadenie EÚ, ktoré by všetkým domácnostiam prikazovalo prestať kúriť drevom.

Drevo sa nepovažuje za fosílne palivo, preto sa naň nevzťahujú rovnaké ustanovenia ako na zemný plyn, uhlie či vykurovací olej. To však neznamená, že jeho spaľovanie je bez emisií alebo bez vplyvu na zdravie.

Pri spaľovaní dreva vznikajú prachové častice, oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a ďalšie znečisťujúce látky. Ich množstvo závisí od kvality spotrebiča, spôsobu obsluhy, prívodu vzduchu a najmä od vlhkosti paliva. Spaľovanie mokrého dreva je menej účinné, vytvára viac dymu a zvyšuje zanášanie komína.

Pre nové lokálne spotrebiče na tuhé palivá už platia európske požiadavky na ekodizajn, ktoré určujú minimálnu účinnosť a emisné limity pre výrobky uvádzané na trh. Štáty a samosprávy môžu zároveň prijímať vlastné pravidlá na ochranu ovzdušia. Aj preto nemožno tvrdiť, že všetky kachle na drevo budú povolené bez obmedzení navždy. Rovnako však nie je pravdivé tvrdenie, že EÚ už schválila úplný zákaz kúrenia drevom v domácnostiach.

Link na celý článok: Koniec vykurovania plynom a drevom sa blíži. EÚ chce budovy s nulovými emisiami - Bývanie Hrou