Spomienka na blízkych
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Každoročne na Slovensku zomierajú ľudia, ktorí si na chlieb zarábali ako pilčíci či lesní robotníci. V tomto roku sa už z práce nevrátili domov dvaja ľudia.
Obaja boli zamestnanci dodávateľských firiem pre Lesy SR. Za posledné dva týždne však došlo v lesoch k ďalším štyrom ťažkým pracovným úrazom. V jednom z nich sa vážne zranil zamestnanec Lesov SR, v troch pracovníci firiem, ktoré sú so štátnym podnikom v dodávateľskom vzťahu. „Práci drevorubačov prischol prívlastok, že je to najnebezpečnejšie povolanie na svete. Dokonca nebezpečnejšie ako práca morských rybárov, pilotov, baníkov, ale aj hasičov či záchranárov. Práca v lesoch je ťažká, mimoriadne nebezpečná a vyžaduje si skúsených pracovníkov. Napriek maximálnej opatrnosti a dodržiavaniu bezpečnostných predpisov prichádzajú niekedy pracovníci o život kvôli nepredvídateľným okolnostiam. Nečakaný odklon padajúceho stromu, usmrtenie spôsobené pádom z výšky, nehoda pri práci s pílou či pošmyknutie sa v strmom teréne. To všetko sú udalosti, pri ktorých prichádzajú drevorubači o život," konštatuje hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Boli to práve Lesy SR, ktoré sa pred dvanástimi rokmi rozhodli obete lesných nešťastí pripomínať osobitným spôsobom. V areáli Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu zriadili lesnícky symbolický cintorín s tabuľkami obetí lesa. „Každé meno, každá tabuľka, je samostatný príbeh človeka, ktorý mal rodinu, plány do budúcnosti. Za každým smútia príbuzní, a čo je najhoršie, veľmi často aj malé deti. Osadenie tabuliek s menami ľudí, ktorí zasvätili svoj život lesu, je príspevkom nášho štátneho podniku, aby sme na týchto ľudí nezabudli," povedal generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
Symbolický lesný cintorín pozostáva podľa hovorcu lesov Rezeka okrem pamätnej steny s tabuľkami a menami obetí aj z ďalších častí. „Ústredným miestom cintorína je machom porastené bralo, nachádzajúce sa v prítmí lesného interiéru. Na brale, cez ktoré preteká vodopád, je umiestnený unikátny kovový kríž v tvare kmeňa stromu. Bralo nesie nápis Večne im spievajú lesy. Vo vstupnej časti sa nachádza zvonica, ktorej bronzový zvon odlial majster zvonolejár Viliam Nemky z blízkeho Hronca," vysvetľuje V. Rezek. Príbuzní obetí lesa, najmä z bližšieho okolia, chodia v čase sviatku Pamiatky zosnulých páliť sviečky na hroby svojich blízkych nielen tam, kde sú pochovaní, ale aj do symbolického cintorína obetí lesa.
Symbolický cintorín vo Vydrovskej doline sa o nové tabuľky s menami rozrástol aj v tomto roku. V súčasnom dušičkovom období v ňom pribudlo 26 nových tabuliek, čím sa už počet mien rozrástol na 355. Cintorín sa každoročne dopĺňa nielen o mená obetí lesov z posledného obdobia, ale často aj z dávnejšej minulosti. „Ide často o staršie prípady, kedy si chcú kolegovia či rodinní príslušníci uctiť pamiatku svojich blízkych aj týmto spôsobom. V tomto roku pribudli tabuľky s menami drevorubača z Kecerovského Lipovca, aj tabuľka s menom drevorubača z obce Mlynky, ktorý zomrel v roku 2012 a v tomto roku by sa dožil 48 rokov," podotkol V. Rezek.
Pripomína sa aj prípad z 8. marca 1956 z Kulichovej doliny pri Dolnej Lehote, kde vtedy zomrelo šestnásť lesných robotníkov, vrátane dvoch kuchárok. Život im vzala lavína s dĺžkou 3,5 kilometra, ktorá dosahovala výšku 30 metrov. So sebou zmietla aj lesnú chatu, v ktorej v tom čase bolo devätnásť ľudí. Zachránili sa len traja. Deväť obetí bolo z Pohorelej, šesť z Telgártu. Najstarší Jozef Terek mal 52 rokov, najmladší Jozef Bírka ledva dovŕšil 24 rokov. Ich mená sú už tiež súčasťou symbolického lesného cintorína vo Vydrovskej doline.
Zdroj: Pravda