Raritné povolanie, ktoré mizne z našich lesov: Mladí furmani nie sú a tým starším už dochádzajú sily

Šimon patrí v oblasti medzi posledných šiestich furmanov, ktorí pracujú s koňmi pri ťažbe dreva v lese. Je to raritné povolanie, ktoré možno o niekoľko rokov už nebude existovať. Náhrada zaň zatiaľ neexistuje, aj keď sa každú chvíľu objavujú technologické pokusy. Stroje sa do náročného terénu nedostanú a zanechávajú za sebou veľké stopy, ktoré ničia lesnú pôdu. „Lesníci kúpili dva železné kone, to sú stroje na pásoch. Ale tu to nevie chodiť, to je len na rovinu, nie tu na Kysuce. Ani po jarkoch to neprejde,“ objasňuje. Je veľký rozdiel, keď prejde cez horu osemtonový traktor alebo osemstokilový kôň. Ten nezanechá po sebe žiadne stopy, dokonca furmani po skončení práce zatierajú odreniny na kôre stromov, aby mohli ďalej rásť.

Šimon Bukovan je z malej dediny Raková, pár kilometrov od Čadce. Od detstva sa motal okolo koní. Jeho dedko pracoval na družstve ako vrátnik. „Kedysi sa kone pašovali z Poľska a keď ich pochytali, išli na družstvo. Vždy tam bolo aspoň zo päť či šesť koní,“ zaspomína si Šimon. Dedko za mlada pracoval ako furman. Povolil mu stavec a už nemohol robiť v hore, tak išiel pracovať na družstvo. „Zomrel mladý, ale pamätám sa na neho dobre. Rád som za ním chodieval hneď po škole. Už vtedy som tvrdil, že sa učiť nechcem, ja budem robiť s koňmi,“ hovorí štyridsaťštyriročný furman.

Link na celý článok: Lesní hrdinovia z Kysúc: Poslední furmani na Slovensku (pluska.sk)