Pravda o medveďoch: stačí tak málo - zdravý sedliacky rozum
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Iniciátori Petície za reguláciu početnosti medvedej populácie v problémových regiónoch Slovenskej republiky zriadili webovú stránku a nazvali ju Pravda o medveďoch. Zverejnili na nej petíciu, ktorú môže každý, kto s nimi súhlasí, elektronicky vyplniť a podpísať. V jej úvode sa píše: „Sme občania Slovenskej republiky a žiadame MŽP SR o legislatívne podporenú reguláciu populácie medveďa hnedého na Slovensku. Jedince medveďa hnedého s pozmeneným správaním žiadame eliminovať mimo správneho konania, t.j. bez mimovládnych, najmä proochranárskych organizácií.“
Foto Jozef Marko
V okolí Poľany sa vyskytujú desiatky medveďov, stáda oviec tam chránia pred nimi veľké psy
Na úvodnej stránke, otitulkovanej vetou „Aj deti na vidieku sa chcú hrať bez strachu“, opisujú petičiari vnímanie problému výskytu medveďov na vidieku, na ktorom žije 60 percent obyvateľov Slovenska, okrem iného takto:
„Obyvatelia horských a podhorských oblastí Slovenska, sú úzko spätí s prírodou. Uvedomujú si, že sú na nej závislí a berú si len toľko, koľko unesie. Po stáročia sa starajú o svoje pozemky – ornú pôdu, lúky, pasienky, lesy. Vďaka nim je naša príroda bohatšia. I väčšina našich chránených území je vyhlásených práve na vidieku.
Ľudia na vidieku majú reálny vzťah k zvieratám, domáce zvieratá sú ich prirodzenou súčasťou a s divými sa naučili žiť. Medveď patril a patrí do našej prírody. O maškrtníkovi, ťarbavcovi a beťárovi, ktorý kradne ovce na salaši, po večeroch starí rodičia rozprávajú deťom príhody, či rozprávky. V posledných 10 rokoch sa však situácia zmenila. Stretnúť medveďa v hore nebolo nič výnimočné a podľa toho sa tak ľudia i správali, chodili do hôr s rešpektom. Lenže teraz sú strety úplne bežné, vidieť ich denne a sú stále odvážnejšie, strácajú prirodzenú plachosť.
Deti nemôžu ísť slobodne „von“ do prírody. Rodičia sa o nich boja. Kým v minulosti chodili deti na vidieku pešo do školy niekoľko kilometrov, dnes ich kvôli ich bezpečnosti, rodičia vozia. To spôsobuje pre rodiny zvýšené náklady a stres. Babky a dedovia stavajú ploty, aby sa deti mohli bezpečne hrať. Na jednej strane ochranári robia envirovýchovu, ale kde, v učebni v škole! Príroda je tá najlepšia kniha, tak nech ju môže každý bezpečne čítať. Návštevníci horských a podhorských oblastí sa boja chodiť do lesa na huby, na túry, na lesné plody. Medvede sa často vyskytujú v blízkosti ľudských obydlí, chát. Medvedice s dvoma až štyrmi mláďatami chodia okolo domov od marca do septembra.
Ochranári tvrdia, že sa za to môžeme my. Vraj prikrmujeme zver (to robia len bohatí poľovníci), vraj pestujeme kukuricu (tá sa tu pestovala aj minulosti), vraj máme medvede plašiť a kde, ku susedovi, ktorí má malé deti? Vraj máme nosiť rolničky? Potom ľudia v mestách, aby ich nezrazilo auto, by mali nosiť kovový skafander…, máme si oplocovať pozemky (sady, oráčiny, medze, pasienky, lúky el. ohradníkmi (viete koľko stoja?), ale to naša krajina bude ako ementál a pre zvieratá to bude bariéra.
Keď všetko oplotíme, čo bude zver, teda i medvede, žrať? Naše sady, lúky a pasienky a lesy opeľujú včely, spásajú domáce i divé zvieratá. Stačí tak málo, zdravý sedliacky rozum – vráťme sa k tomu, čo robili naši predkovia. Svoju zem obrábali (aj my chceme, ale nevládzeme, lebo pupok SR je Bratislava), zvieratá chovali, predátorov manažovali – regulovali a deti odovzdávali svoje hodnoty.
Podporte nás, aby sme mohli slobodne žiť a aby naše deti mohli prežívať také krásne detstvo, ako my.“
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
