Praktickí lesníci o PBHL (3.časť): Rubne zrelé stromy - ako sa k nim dopracovať cez správnu výchovu

O svoje skúsenosti sa rozdelil s riaditeľom Mestských lesov Revúca Ing. Ladislavom Szabóm, konateľom a OLH Mestských lesov Jelšava Ing. Michalom Fulmekom a Ing. Petrom Šiškom, ktorý bol 20 rokov vedúcim Polesia Čermeľ v Mestských lesoch Košice a predtým pracoval v bučinách v Slanských vrchoch. Ich debata môže inšpirovať mnohých ďalších praktických lesníkov. Postupne z nej budeme na portáli Lesmedium.sk autentickým spôsobom publikovať viaceré posolstvá, argumenty a skúsenosti.

Na začiatku bola informácia na FB, že sa na Kulháni konali školenia ohľadom PBHL pre OZ Prievidza , Trenčín, Žarnovica, Topoľčianky, Smolenice. Nosnou myšlienkou školení bolo vysvetliť obnovné a výchovné postupy a  legislatívne rámce pri PBHL. Základom bola dohoda spolužiakov z TU Zvolen Dušana a Ladislava, že sa po opadnutí pandemických opatrení stretnú a dajú reč na tému PBHL.

Dnes uverejňujeme do tretice postrehy a skúsenosti Ing. Dušana Mikuša, ktoré odzneli z jeho úst v porastoch na Kulháni. Základom školení, ale aj nášho strenutia bolo motto: ,,ROBME VECI JEDNODUCHO“

• V zákone o lesoch je výchova porastov v § 21 asi najjednoduchšie napísaná časť: Výchova lesa je hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku, zamerané na zlepšenie ich vývoja, druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality. V jednoduchosti bola, je a aj bude krása a zrozumiteľnosť.
• S  výchovou lesa je to rovnaké ako s výchovou detí. Najlepšie je, keď novú generáciu lesa založia a vychovávajú rodičia  – materský porast. Je ale dôležité, aby ich aj čo najdlhší čas formovali - vychovávali. 
• Neexistuje na svete odborník (vedecký či akademický pracovník, lesník alebo pilčík ako dodávateľ v pestovnej činnosti), ktorý by lepšie vybral v prečistke najvhodnejšie a najodolnejšie jedince do prichádzajúcej klimatickej zmeny. Najlepšie to urobí prirodzený výber. Skrátka, zostanú tie jedince buka, smreka či duba (všetkých drevín), ktoré sa vedia prispôsobiť nedostatku vlahy, suchu a teplu, ako aj ich dlhým periódam a výkyvom. 
• Nikto nedokáže lepšie autoredukovať početnosť a prežitie druhu ako materský porast.
• Začíname tretie decénium bez prečistky, ale materský porast ešte stále drží ochrannú ruku nad etážou.
• Materský porast nám nielen dal prírastok, štruktúru a biodiverzitu, ale nám aj ušetril minimálne dve prečistky.
• Ak dorubom materský porast ukončí svoj kladný výchovný vplyv, nastáva boj o prežitie, spojený s preštíhlením a potrebná výchova.
• Vo vhodných porastoch smreka a jedle a na vhodných lokalitách vyberková štruktúra (60 rokov) výrazne zabezpečuje výchovu, ale aj tu je usmerňovanie lesníckym odborníkom potrebné.
• Výchovu v listnatých porastoch nám rieši štruktúra, ktorá sa dá dosiahnuť výbernými princípmi a podrastovým alebo účelovým hospodárskym spôsobom na malých plochách.
• Výchova má zmysel vtedy, ak ňou riešime biodiverzitu, štruktúru, odolnosť, kvalitu, zdravotný stav a podporou málo či ojedinele zastúpených drevín aj druhové zmiešanie.
• Druhovú pestrosť podporujeme vždy a to aj na úkor kvality. Ak je v poraste jeden strom bresta, jaseňa, javora, brekyne, čerešne - skrátka všetko, čo je vzácne, to podporíme aj na úkor kvalitného buka, ktorý má v poraste 90 % zastúpenie.
• Ak nám sneh a vietor výrazne poškodzuje mladé štádia smreka, musíme zmeniť zabehané smerovanie zásahu pre prerezávky v ihličnatých porastroch rastového typu smreka. Ten nemôže byť iba zásahom podúrovňovým negatívny, ale najmä zásahom do všetkých vrstiev,  ktoré sa začínajú tvoriť. V nadúrovni by sme mali podporovať kvalitu. V strednej vrstve zasiahnúť najintezívnejšie   odstraňovaním poškodených stromov, ale aj redukciou početnosti umožniť jedincom prenikať do hornej vrstvy a tvoriť tak štruktrúru od samotného začiatku vzniku porastov. Minimálne by sme sa mali venovať podúrovni, z ktorej aj tak väčšina jedincov prirodzene zanikne.
• Hustejšia podúroveň stabilizuje vyššie vrstvy a hlavne bráni zveri poškodzovať kmene strednej vrstvy a nadúrovne lúpaním. Je to rezerva horných vrstiev, redukovaná a vychovávaná vrstvami nad ňou.
• Za najväčší gól do vlastnej brány pokladám to, že prebierky do 50 rokov sa nemusia vyznačovať. Odborná uroveň zásahu sa potom rovná odbornej úrovni ťažbára - dodávateľa s rýchlokurzom na prácu s motorovou pílou a výučnym listom pekára, cukrára či kuchára - čašníka. Celé zle.  
• Zakmenenie 0,7. V legislatíve bolo a nebolo a teraz zase je. Je ťažké naplniť zákon a výchovu lesa = udržiavať priestorovú štruktúru v tak plastickej drevine, ako je buk v rozmedzí zakmenenia  0,7 - 1.  Ak sa pri 0,7 už výchova nepredpisuje.
• V porastoch nad 50 rokov náme tenisovú dvojchybu. My si tvoríme rámec a pravidlá a naším protihráčom vo výchove lesa sú kalamity, nestabilita, nekvalita...

Prvou chybou je povinnosť zašetrovať náhodnú ťažbu (neprekročiť celkový etát)  – takmer automaticky sa ponúka riešenie (prevádzka ho  nachádza) v porastoch nad 50 rokov. Čiže sa nevychovávajú.

Druhou chybou sú nízke alebo žiadne predpisy (0-7%) výchovy pred začatím obnovy lesa. Táto chyba prevádzku dotlačí do situácie, aby prešli zásahom celý porast (ak je vôbec nejaký predpis), že výchovu vykonajú v podúrovni ´=  tenkom = drahom dreve (čo sa týka nákladov na ťažbu). Zároveň dôjde k čiastočnému alebo úplnému zničeniu štruktúry. 

• Zašetrovanie v porastoch nad 50 rokov je čoraz výraznejšie a je odrazom toho, že máme  cca 60% náhodnej ťažby z celkovej ťažby po dobu troch decénií!
• Stáva sa bežne, že jeden aj dve decéniá sa porast nad 50 rokov nevychováva a do takto nestabilného porastu niekto vpáli ,,pásmi - rúbaňami“. Potom sa nestačíme diviť.
• Výchova by mala byť povinná! Prečistky, prebierky do 50 rokov aj nad 50 rokov. Prečistky a prebierky do 50 rokov by mali byť dotované!
• Vyznačovanie porastov by malo byť dovolené iba pod vedením lesnícky odborne vzdelanej osoby       (žiaden cukrár, kuchár alebo ochranár)
• Predoobnovný kľud je blud. Nízky alebo žiadny predpis pred začiatkom obnovy je chyba.

Jozef Marko