Poznámka: Zničené tokaniská v Nízkych Tatrách a na Fabovej holi. Naozaj ide o vzácneho hlucháňa hôrneho?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Najnovšie ekoaktivisti kritizujú štátnych lesníkov za to, že v lokalite Šifrová v Národnom parku Nízke Tatry zničili tokanisko vzácneho hlucháňa hôrneho. Ich verejnú kritiku lesníckeho zásahu nijako nezmiernilo ani vysvetlenie štátneho podniku LESY SR v tlačovej správe o tom, že „v lokalite, ktorá patrí do 3. stupňa ochrany a má pôdostabilizačnú funkciu, boli vykonané ekosanitačné opatrenia na zastavenie šírenia podkôrneho hmyzu a ochranu okolitých porastov. Zasiahnutá plocha, ktorá predstavuje 0,40 ha, bola navrhnutá tak, aby spĺňala potreby hlucháňa hôrneho, ktorý využíva fragmentované lesné oblasti ako súčasť svojho biotopu.“
Foto Jozef Marko
Na Fabovej holi
Pred časom som sa stretol s lesníkmi, ktorí desiatky rokov žijú v Beňuši na Horehroní a dokonale poznajú prírodné podmienky na Fabovej holi. Ochrancovia prírody tam presadili pasívny prístup k spracovaniu podkôrnikovej kalamity. Ten podľa skúsených lesníkov Ing. Jána Švančaru a Ing. Karola Chválu spôsobil, že z pôvodných siedmich tokanísk ostalo na Fabovej holi jediné. Aktivisti neskôr argumentovali, že hlucháň sa do zničených smrečín, porastených prevažne jarabinou, postupne vracia.
Lenže hlucháň sa vracia aj do lokalít, v ktorých lesníci aktívne spracovali lykožrútmi napadnuté stromy. Príkladmi sú porasty v Mestských lesoch Kremnica, alebo cirkevné lesy Spišského biskupstva, obhospodarované lesníkmi zo spoločnosti PRO POPULO Poprad. Projekt s názvom Realizácia lesníckych opatrení, zameraných na aktívnu podporu hlucháňa hôrneho v praxi zrealizovalo Národné lesnícke centrum - Centrum transferu poznatkov a lesnej pedagogiky a bol prezentovaný minulý rok v lete desiatkam odborníkov.
„Máme skúsenosti, že keď sú tokaniská v štádiu rozpadu, prestávajú byť pre hlucháne atraktívne, pretože sú v nich veľmi zraniteľné. Atraktívnejšie sú pre nich susedné porasty, ktoré také znaky nevykazujú. Pozorovania zo súčasného obdobia sú, že lokality, kde hospodárime a zároveň dodržujeme pravidlá, ktorými hlucháňa v období hniezdenia nerušíme, hlucháň znova obsadzuje. Hovoríme o nadmorských výškach nad 1 100 – 1 300 m n. m., v ktorých zasahujeme do lesných porastov minimálne a ak, tak veľmi jemne a citlivo,“ vysvetlil mi pred štyrmi rokmi priamo v porastoch riaditeľ Mestských lesov Kremnica Ing. Karol Mutňanský.
Na stanovišti exkurznej trasy nazývanej Koryto boli minulý rok účastníkom odborného podujatia ukázané výsledky výchovnej ťažby do 50 rokov, vykonanej harvestorovou technológiou. „Hlavným cieľom bolo okrem negatívneho výberu zníženie zakmenenia a vytvorenie porastových medzier. Využitý bol ľahký harvestorový uzol s kolesovým harvestorom a forwarderom. Porast bol pred ťažbou vyznačený vedúcim lesného obvodu a následne bola filozofia zásahu prednesená operátorom, ktorí majú lesnícke vzdelanie a dlhoročné skúsenosti pri práci s touto technikou,“ uviedol Ing. Tomáš Hutyra zo spoločnosti PRO POPULO Poprad.
Ing. Jozef Bučko, PhD. z Národného lesníckeho centra skomentoval výsledky výchovného zásahu takto: „Minulý týždeň sme tu videli hlucháňa, čo nás potešilo. Toto stanovište je dôkazom toho, že postupmi pestovania lesa dokážeme v relatívne mladom poraste vytvoriť podmienky, vhodné pre hlucháňa. Vidíte nepravidelné usporiadanie stromov, môže sa ponechať niečo ako koridor s menším rozvolnením. Ide o intenzívne zrealizovanú výchovu porastu, ktorá hlucháňovi vyhovuje.“
Takže o čo v skutočnosti ide v tejto mediálnej hre na dobrých ochranárov a zlých lesníkov? Naozaj o hlucháňa...?
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
