Poznámka: Môžu vodozádržné opatrenia ochladzovať lesy?

Týmito otázkami sa zaoberá aj medzinárodný výskumný projekt LAND4CLIMATE (www.land4climate.eu). Konzorcium projektu zhromažďuje rozsiahle údaje a testuje praktické riešenia na vybraných pilotných lokalitách s cieľom vyvinúť metodiky, ktoré dokážu transformovať vedecké poznatky do systémových opatrení na zvýšenie odolnosti krajiny voči klimatickým rizikám. V Košickom kraji už bolo realizovaných niekoľko demonštračných projektov, ktoré poskytujú cenné poznatky o tom, ako sa krajina môže stať odolnejšou voči zmene klímy.

Keďže pozitívna úloha lesných ekosystémov pri regulácii lokálnej klímy si v posledných rokoch získala značnú pozornosť, porovnali sme tepelné rozdiely dvoch podobných lesných ekosystémov. Jedného bez použitia vodozádržných opatrení (NbS) a druhého so zrealizovanými opatreniami.

Na poludnie 28. júna dosiahla teplota vzduchu v tieni v košických lesoch 35,4 °C. V lese bez NbS bola teplota na dne suchej rokliny 35,0 °C. Kmene stromov blízko povrchu zeme boli o 3 – 5 °C chladnejšie, čo naznačuje, že korene stále zásobovali stromy vodou napriek výraznému úbytku pôdnej vlahy. V korunách stromov boli teploty podobné priemernej teplote lesného porastu. Náhodné merania ukázali priemernú teplotu porastu 32,64 °C.

V košických lesoch sa nachádza aj lokalita, kde boli zrealizované vodozádržné opatrenia založené na prírode. Tieto opatrenia boli vybudované účastníkmi medzinárodného vzdelávacieho programu „Občianska a verejná expertíza pre obnovu a vyvážený tok vody do krajiny, ktorý bol podporený programom Erasmus+“.

Teplotné rozdiely boli pozoruhodné. Na dne rokliny bola teplota iba 20,1 °C. Kmene stromov pri zemi namerali 26,7 °C, zatiaľ čo lesný porast nad zemou dosiahol 29,7 °C. Priemerná teplota lesného porastu bola 27,04 °C, čo je o 5,5 °C menej ako v porovnateľnom lese, kde neboli implementované riešenia založené na prírode.

Pri vstupe do lesa ma obklopil príjemný chládok. Tento chladivý efekt vo vysušenom lesnom poraste úplne chýbal. Na to netreba vedecké pozorovanie. To každý vie. Takéto pozorovania naznačujú, že obnova prirodzenej schopnosti krajiny zadržiavať vodu môže výrazne zlepšiť chladiacu funkciu lesných ekosystémov.

Diskutujeme tiež o tom, ako tieto zistenia aplikovať v rámci projektu SystR (www.systemicresilience.eu) na Krupinskej planine s cieľom integrovať ich do praktického lesného hospodárstva, najmä v súkromných lesoch, ktoré na Slovensku pokrývajú približne 700 tisíc hektárov.

To otvára vážnu tému a na to treba hľadať odpoveď. Ak by sa riešenia založené na prírode implementovali v celej oblasti súkromných lesov, môže to znížiť teplotu počas letných horúčav o spomínaných o 5,5 °C? A aký vplyv by to mohlo mať, ak by sa takéto opatrenia realizovali vo všetkých lesoch Slovenskej republiky? Vieme, že tie pokrývajú 41% územia Slovenska. Mohlo by to prispieť k zníženiu priemerných letných teplôt až o 0,78 °C? Ako sa postavia klimatické modely k tejto výzve?

Ing. Michal Kravčík, CSc.

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti