Poznámka: Doma nikto nie je prorokom. Zatiaľ ani praktickí lesníci na Slovensku

Ing. Gombárik pôsobil ako odborný lesný hospodár na urbároch vo Vyšnej Boci a v Nižnej Boci. V rokoch 2004 – 2013 bol pri logisticky mimoriadne náročnom spracovaní rozsiahlej vetrovej a následnej podkôrnikovej kalamity. Na kalamitných plochách s výmerou cca 600 hektárov vtedy denne pracovalo 150 až 200 ľudí. Nasadených bolo 19 lanoviek a množstvo inej techniky. Ing. Gombárik bol aj pri obnove obrovských kalamitných plôch na Čertovici. Lesníci ich zalesnili vyše 2 miliónmi sadeníc a dosiahli pestré drevinové zloženie so zastúpením 8 až 12 rôznych druhov drevín v mladých porastoch.

Zatiaľ sa mu napriek opakovanej snahe a viacerým pozvaniam nepodarilo reprezentantom slovenského lesníctva po 17 rokoch od vzniku kalamity ukázať výsledky lesníckej práce priamo na obnovených plochách, ktoré sú už názorne viditeľné. Doteraz využili príležitosť prejsť si s ním tieto miesta študenti lesníckej fakulty, niekoľko lesníkov z prevádzky, na dosiahnuté výsledky statočnej lesníckej roboty sa bolo pozrieť aj desať riaditeľov národných parkov a chránených krajinných oblastí z Českej republiky. Ing. Gombárik sprevádzal po týchto miestach i hostí Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo Srbska – najvyšších predstaviteľov štátnej správy a lesníckych inštitúcií z tejto balkánskej krajiny.

Je sympatické a zároveň povzbudzujúce, že Ing. Róbert Gombárik sa nevzdáva. Ďalej sa bude snažiť ukazovať a vysvetľovať odbornej lesníckej verejnosti vrátane jej reprezentantov v štátnej správe, lesníckych inštitúciách a odborných organizáciách priamo v teréne, čo sa lesníkom podarilo na miestach, ktoré ochranári po vetrovej kalamite a jej spracovaní označili za lesníkmi zničené a vydrancované lesy, po ktorých ostane iba holá púšť. V súčasnosti sa už na týchto miestach ochranárski krikľúni neukážu. A aj to je možno jeden z dôvodov, prečo by si ich určite mali v sprievode skúseného praktického lesníka pozrieť tí, ktorí zastupujú slovenské lesníctvo a rozhodujú o jeho ďalšej budúcnosti.

Jozef Marko