Poznámka: Boli to nádherné časy jelenej ruje - pri love v horách sme si boli rovní
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V minulosti ruja začínala o týždeň neskôr. O tomto čase sme dlho do noci sedávali po hlavných hrebeňoch a počúvali, či sa hlavné jelene vracajú na svoje rujoviská. Osamote, alebo vo dvojiciach sme prespávali v odľahlých starých jágerkách. Pohyb po vyššie položených obvodových chodníkoch, ktorých bolo v Nízkych Tatrách niekoľko sto kilometrov, bol v tom čase zakázaný, aby sme nezavetrali revír.
Zdroj: FB profil Ľudovíta Pitoňáka
Odspodu sme smeli vystúpať a ruju pozorovať len po spodný chodník. Nemali sme terénne autá, vysielačky ani mobily. Neboli fotopasce, termovízie, nočné videnia, garmiňácke obojky na psov. Na optike neexistovali balistické veže.
Ponad hlavy nám nelietali drony. V čase lovu personál spal s hosťami (aj so psami) počas celej doby lovu na chatách. Nebol problém, aby sa na jednu nie veľkú chatu vošli štyria poľovní hostia a štyria horári. Voda sa brala zo studničky, WC bolo suché. Skromná poživeň, aj trúnok boli spoločné.
Najneskôr pri prvom večernom posedení sme si všetci potykali - pri love v horách sme si boli rovní. Ale vládol vzájomný rešpekt, nikto si to nedovolil zneužiť. Zážitky z predošlého dňa sa preberali pri petrolejových lampách dlho do noci.
Keď zahraniční hostia priniesli prvé svietidlá na plyn, bol to neskutočný pokrok. Po krátkej noci, aby sme došli na odľahlé rujoviská, sa z chaty vychádzalo medzi treťou a štvrtou hodinou. Bola zásada, že pri oboznanom jeleňovi sa muselo byť ešte za tmy a čakalo sa už len na rozvidnenie.
Pohyb po revíri bol len pešo. Lov často prebiehal celý deň. Na jeleňa sa čakávalo pri kalištiach, po ráne pri jeho ceste dole ku vode, poobede pri jeho návrate pod hrebene. Pre odľahlosť sme počas dňa často oddychovali, či prespávali aj s hosťami na vhodných miestach popri chodníkoch zabalení do hubertusov. Večer sme sa na chaty vracali okolo ôsmej - deviatej hodiny.
Chodníky boli tak kvalitné a vyčistené a my tak zvyknutí, že sme sa po nich za tmy aj dve hodiny chôdze presúvali bez lámp - preto, aby nám vydržali a aby sme nerušili revír. Denný pirš mával desať aj viac kilometrov. O prevýšení ani nehovorím. Hostia boli z toho nešťastní, ako sa vraví na grogy.
Ale po dvoch - troch dňoch si zvykli a pri odchode z revíru nebolo väčších chlapov. Lesník sa za týždeň dostal domov často len na jeden deň pri výmene turnusov. A turnusy boli minimálne tri. Ženy nám nešomrali, deti neplakali. Boli to nádherné časy.
Ing. Ľudovít Pitoňák
Zdroj: Status autora na sociálnej sieti
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
