Nové úlohy škôl pri výchove lesníkov: Študentom musia dať pocit spolupatričnosti

Objavujú sa iniciatívy v lesníctve, ktoré prispievajú ku spochybňovaniu stratégie ťažby dreva a aktívneho zalesňovania. Sú však aj také iniciatívy, ktoré prenášajú na les všeobecné požiadavky, akými sú napr. mobilita alebo obnoviteľná energia. No lesy sú rozšíreným symbolom prírody a divočiny ako celku.

A tak sa nemôžeme čudovať, že v takejto meniacej sa ekologickej a sociálnej klíme je profesionálna úloha a identita lesníkov vystavená novým výzvam. Práve tu sa lesnícke vzdelávanie stáva dôležitým odrazovým mostíkom pri formovaní profesionálnej identity a sebapoznania. Študenti lesníctva sa musia naučiť, čo vlastne znamená „byť lesníkom.“

A musia si osvojiť a prijať postupy a normy lesníctva ako sociálnej oblasti, do ktorej chcú vstúpiť a stať sa jej platnou súčasťou. Je dôležité pochopiť, ako študenti lesníctva získavajú profesionálnu identitu a ako dobre ich to pripraví na zvládnutie prebiehajúcej transformácie.

Učenie na univerzite sa nesmie obmedzovať len na obsah učebných osnov, ale musí obsahovať aj spôsoby vnímania, cítenia a príslušnosti. Študenti sa musia naučiť „byť lesníkom“ a to nielen profesionálne, ale aj kultúrne.

Pri formovaní profesionálnych kultúr zohrávajú kľúčovú úlohu práve vysoké školy. Na niektorých vysokých školách vo svete už klesá význam tradičných študijných programov v oblasti lesníctva v prospech programov, navrhnutých s väčším zameraním na metódu prepojenia a aktívnej spolupráce medzi rôznymi vedami. Súčasne sa zdôrazňuje potreba, aby lesníci ovládali riešenie problémov, presahujúce jednotlivé odbory.

Za hlavné hnacie faktory pre začatie štúdia súvisiaceho s lesníctvom sa považujú vnútorné motivácie (prospešná práca, spokojnosť s prácou a práca v prírode). Keď sa hovorí o profesionálnych a organizačných kultúrach v lesníctve, je potrebné poukázať na spôsob konania, ktorý sa vyznačuje oddanosťou tradíciám a hierarchiám, úctou k skúsenostiam a miestnym znalostiam, silnou identifikáciou so skupinou a chápaním prírody ako relatívne odolnej a kontrolovateľnej.

Lesnícky sektor sa vyznačuje výrazným sebavedomím a pocitom jednoty. Lesníci hrdo odkazujú na spoločnú históriu, vlastnia zjednocujúce symboly, napr. lesnícka uniformu a privilégiá, vďaka ktorým sú jasne viditeľní interne aj externe ako skupina.

Podobne, ako tomu je pri poľovníkoch, aj v lesníctve vystupuje do popredia jeho vnímanie verejnosťou,  jeho imidž a súvisiaci spoločenský vývoj. Aj lesnícky svet má v súčasnosti ťažkosti s presadzovaním svojho postavenia v meniacej sa spoločnosti. Je potrebné, aby budúci lesníci boli dôkladne pripravení na dôležitú súčasť svojej úlohy - „komunikáciu so spoločnosťou“

Pre študentov to znamená predovšetkým objasnenie vlastných odborných znalostí a schopnosť zdôvodniť vlastné aktivity v lese. Smeruje to k tomu, že by mali byť pochopení verejnosťou. Súvisiacou otázkou tiež zostáva, ako sa budúci lesníci stavajú vo vzťahu k iným aktérom, alebo skôr k iným perspektívam na lesy a súčasne, ako sa formuje ich pohľad na lesy.

Prvým a veľmi dôležitým krokom k zaujatiu správneho postoja je, naučiť sa vážiť si toto povolanie a stotožniť sa s ním. V prípade pojmu starostlivosti ide o ochranný cit, emocionálnu angažovanosť a osobnú zodpovednosť. Spojenia typu „moje povolanie“ alebo „čestná úloha“ označujú stav, kedy to hovoriaci chápe, ako viac než len „prácu“.

Základnou kompetenciou v štúdiu lesníctva je schopnosť „zapamätať si“. Naučené zanecháva stopu najmä vtedy, keď sa to spojí s vizuálnym dôkazom v teréne. V prípade verejnosti ľudia, ktorí sú veľmi vzdialení od reality lesníctva, majú často veľmi romantizované a oslavované názory, smerujúce k úplne nerealistickým predstavám o tom, čo je možné a čo nie. Títo ľudia si myslia, že les je skvelý, ale takmer nikto z nich nechápe, čo sa tam v skutočnosti deje.

Stať sa lesníkom je otázkou osvojenia si „nového“ pohľadu na lesy a prijatia tohto pohľadu ako profesionálneho, čo zároveň prispieva k rozvoju pocitu spolupatričnosti k lesníckemu svetu na rozdiel od laikov. Zvládnutie transformácie ako prekážky je výzvou pre lesnícku profesionálnu kultúru: Ako prispôsobiť nielen lesy, ale aj sektor a jeho obyvateľov?

V časoch ekologických a sociálnych otrasov si správa lesov vyžaduje nové kompetencie, akými sú schopnosť spolupráce, sebareflexia, schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny, nejednoznačnosť a tolerancia chýb.

Je potrebné, aby školy mali potenciál navrhovať vzdelávacie procesy, ktoré budú učiť, ako na transformáciu. Okrem toho zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní profesie z hľadiska vedomostí, kompetencií, ale aj kultúry. A čo je tiež dôležité, musia dať študentom pocit spolupatričnosti a udržať si ich.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč