Názory odborníkov z verejnej diskusie o súčasnej situácii veľkých predátorov: Populácie medveďov prudko rastú a navyše vnútorné regulačné mechanizmy už nie sú účinné

V aprílovom rozhovore pre zahraničný poľovnícky časopis Dr. Skuban v súvislosti s marcovým smrteľným útokom medveďa neďaleko Detvy takto zareagovala na medializovanú informáciu, že sa neďaleko miesta útoku našla kukurica: „Skutočnosť, že kilometer od miesta, kde našli mŕtveho muža, sa našla kukurica, má zrejme vysvetľovať smrteľný útok? Ak by to tak bolo, zver by bola v takom potravinovom strese, že by bolo niekedy naozaj nebezpečné ísť do lesa s klobásou v ruke.“

V ďalšom poukázala na skutočnosť, že sociálne siete sú plné rečí o plánovanej „genocíde medveďov“ alebo o zneužívaní iných sloganov, ktoré boli v skutočnosti vytvorené pre ľudí, ako napríklad „Na medveďoch záleží“ (odvodené od „Na černošských životoch záleží“ – reakcia na smutný prípad, v ktorom bol počas policajnej kontroly zjavne bezdôvodne zabitý muž tmavej pleti).

Eskalácia okolo medveďov, a to ako v lese, tak aj na Facebooku, Instagrame a podobne, sa dala v skutočnosti predpovedať už pred niekoľkými rokmi, a preto je o to smutnejšia, že pragmatické kroky mohli zabrániť úmrtiam ľudí. Skutočnosť, že na zmiernenie situácie v lese a v dedinách treba teraz zabiť niekoľko stoviek medveďov, je logickým dôsledkom viacerých faktorov a opomenutí, ktoré sa už nedajú zvrátiť.

V rovnakom poľovníckom časopise sa uskutočnil rozhovor s protagonistami spomínanej verejnej diskusie Dr. Vodňanským, Dr. Skuban a Prof. DDr. Herzogom a v nasledujúcich riadkoch budú niektoré z ich názorov na medveďa a vlka.

Dr. Skuban v rozhovore v súvislosti s medveďom okrem iného uviedla, že v súčasnosti môžeme vidieť, že vonku niečo prekypuje. Dôvody sú zložité: teplejšie zimy, vyššia miera reprodukcie, cesty fragmentujúce biotopy, lokálne preľudnenie atď. Táto situácia sa za posledných deväť rokov vyhrotila.

Populácie medveďov prudko rastú a navyše vnútorné regulačné mechanizmy už nie sú účinné – koniec koncov, z pohľadu tohto veľkého predátora je to vhodný biotop, krajina hojnosti. Čo sa týka vlka uviedla, že od minulého roka sú povolené regulačné zásahy do populácií. K tzv. nulovej kvóte, ktorá platila na Slovensku tri roky predtým zdôraznila, že masívne narušila proces zbližovania medzi poľovníctvom, lesníctvom a ochranou prírody.

Prof. Herzog poukázal v súvislosti s vlkom na skutočnosť, že musia stále existovať svorky, ktoré niekde žijú a nie sú zaznamenané v štatistikách. Podľa jeho vyjadrenia stačí zdravý rozum, aby sa zistilo, či populácia rastie a šíri sa. V súvislosti v vlkmi v Nemecku vyslovil zaujímavý názor, že zver vždy migruje proti vetru, aby sa vyhla akýmkoľvek prekvapeniam. Z pohľadu cezhraničného managementu v krajinách, kde sa vlky vždy lovili, nie sú žiadne problémy ako v tých krajinách, ktoré ich zaradili pod plnú ochranu, pretože ľudia už vedia, ako sa s týmto predátorom vysporiadať.

Pri otázke vlk a poľovníctvo odborníci odmietajú myšlienku, že by vlk mohol regulovať populácie zveri alebo dokonca spôsobovať škody na zveri. Dr. Skuban poukázala na skutočnosť, že v obrábanej krajine ľudské správanie vytvára nadbytok potravy, a preto už neprevládajú prírodné podmienky.

Dr. Vodňanský k otázke o regulácii populácie zveri uviedol, že vlk má skutočne regulačný, ak nie decimujúci účinok na muflóny. Takmer všade, kde sa vlk objaví, populácie muflónov klesajú. Dôvodom je, že muflóny sa nikdy nemuseli vysporiadať s vlkmi vo svojom prirodzenom prostredí (Korzika). Situácia je iná u pôvodných druhov zveri, ktoré sú na vlkov veľmi dobre prispôsobené, ako napríklad jeleň lesný. Ľudské využívanie krajiny vytvorilo nezvyčajne bohatú potravu pre raticovú zver, čo prirodzene prospieva ich populáciám. Vlk mimochodom nie je schopný tieto nárasty absorbovať.

Prof. Herzog okrem iného uviedol, myšlienka, že vlci čokoľvek regulujú, je čisto ľudská, pretože príroda funguje trochu inak. Srnce, jelene a diviaky mimochodom nezaznamenali v dôsledku vlkov takmer žiadny významný pokles. Problémom sú ľudskí užívatelia pôdy, ktorí presadzujú (legitímne) partikulárne záujmy, a to je predovšetkým poľnohospodárstvo, ale aj lesníctvo. S vlkom musíme zaobchádzať ako s „normálnou“ divou zverou.

Bolo poukázané na to, že stratégia lovu musí byť súčasťou riešenia. Zníženie stavu ochrany je to najlepšie, čo sa môže stať samotnému vlkovi, pretože predstavuje príležitosť pre tohto veľkého predátora, aby bol v budúcnosti „zvládnutý“ bez toho, aby sa postihnutí miestni obyvatelia museli uchyľovať k  preberajú spravodlivosti do svojich rúk a  ochránili si svoj majetok.

Často sa hovorí, že za zvýšenú populáciu zveri môže lov. To nie je úplne pravda. Ako uviedol Dr. Vodňanský malo by sa jasne vyjadriť, že spôsob, akým je krajina riadená poľnohospodárstvom a lesníctvom, je tiež súčasťou tohto problému.

Prof. Herzog požaduje pre využitie zníženia stavu ochrany, aby sa pokračovalo v regulácii populácie vlkov, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí alebo vykazujú abnormality v správaní, a v druhom kroku sa presunúť sa do voľnej prírody, aby sa vlkovi ukázalo, že ľudia sú hrozbou. K tomu je tiež potrebné rozvíjať poľovnícke znalosti, a preto musia byť poľovníci zodpovedajúcim spôsobom vyškolení.

Dr. Vodňanský v rozhovore zdôraznil, že zníženie chráneného statusu by mohlo byť krokom k depolarizácii alebo dedogmatizácii problému vlkov. Vlk sa bude naďalej šíriť a množiť aj napriek regulovaniu. Ale zostane tu. Preto sa musíme naučiť, ako sa s ním správne vysporiadať. Teraz sa musí k problému pristupovať objektívne a konštruktívne.

Dr. Skuban trvala na terénnych štúdiách, dobrom monitorovaní a tvrdých dátach, bez ktorých dobrý manažment jednoducho nie je možný.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč