Názor: Rizikové faktory, určujúce pravdepodobnosť olupovania kôry a manažment vlkov, ktorý si vyžaduje právnu istotu, nie právnu paralýzu

Problém s olupovaním kôry stromov sa spája s rastúcou populáciou jeleňov v zalesnených oblastiach mnohých regiónov Európy. Závažnosť a rozsah olupovania kôry u jeleňov je veľmi variabilná na lokálnej aj regionálnej úrovni. Vzorce poškodenia spôsobené ohryzom a olupovaním kôry raticovou zverou sa zvyčajne menia v časovom a priestorovom meradle. Kôra sa stáva pre jeleňa alternatívnou krmovinou, pretože lyko v kôre obsahuje bohaté živiny a malé množstvo toxínov.

Vedci poukazujú na to, že charakteristika stromov, snehové podmienky, krajinné a topografické charakteristiky a hustota raticovej zveri ovplyvňujú riziko poškodenia olupovaním kôry. Uvádzajú tiež, že prahom, kedy sa olupovanie zvyšuje je od strednej (2-5 ks/km²) po vysokú hustotu (nad 5  ks/km² ) jeleňov. Takže zníženie hustoty populácie jeleňov na nižšie úrovne môže prispieť k zníženiu poškodenia stromov olupovaním.

Je potrebné ale mať na pamäti, že priaznivé biotopy jeleňa sú typicky produktívne oblasti, ktoré poskytujú hustú a kvalitnú potravu, ako aj biotopy s hustými lesmi, ktoré poskytujú úkryt. A to sú práve tie porasty, ktoré sú náchylnejšie na poškodenie olupovaním kôry. Kratšia vzdialenosť k poľnohospodárskym lúkam a väčšia vzdialenosť od ciest zvyšujú pravdepodobnosť olupovania kôry stromov.

Nemenej dôležitými faktormi, ktoré majú významný vplyv na pravdepodobnosť olupovania kôry stromov jeleňmi je hĺbka snehu, ako aj počet stromov. Niektoré štúdie uvádzajú, že k olupovaniu kôry dochádza, keď hĺbka snehu prekročí prahovú hodnotu 15 cm. Bolo zistené, že jelene tolerujú sneh do určitého bodu, ale ak je sneh dostatočne hlboký, opúšťajú oblasti a presúvajú sa do oblastí s menším množstvom snehu. Jeleň olupuje kôru, keď je vhodnejšia potravy vzácna alebo ťažko dostupná. Okrem toho, dôležitú úlohu zohráva aj miesto soľníka, ktorý by mal byť v zimnom období čo najbližšie k vode. V opačnom prípade je vyššia pravdepodobnosť olupovania kôry stromov.

Štruktúra a hrúbka kôry, ktoré súvisia s vekom a výškou stromu, je tiež jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje olupovanie kôry stromov jeleňmi. Pravdepodobnosť poškodenia stromov olupovaním súvisí s triedou ťažby, ale so zvyšujúcou sa priemernou výškou stromu sa znižuje. Dôležitým faktorom určujúcim pravdepodobnosť olupovania je aj počet a usporiadanie konárov, čo ovplyvňuje dostupnosť kôry. To vysvetľuje, prečo je pravdepodobnosť olupovania kôry nižšia, keď je viac konárov a kratšia vzdialenosť medzi nimi. Pravdepodobnosť olupovania kôry klesá s dozrievaním porastu a kôry.

Podľa niektorých názorov, ktoré sa objavili nedávno, olupovanie kôry počas leta môže byť prospešné pre trávenie v bachore z dôvodu obsahu škrobu v kôre. Olupovanie kôry môže byť aj reakciou na parazity, konkrétne na háďatká, pretože sa preukázalo, že konzumácia kôry znižuje parazitickú záťaž u raticovej zveri.

Ako je možné z vyššie uvedeného zistiť, že okrem hustoty raticovej zveri sú aj ďalšie dôležitejšie faktory, ktoré prispievajú k olupovaniu kôry stromov. Tvorba otvorenejších lesov, ktoré uľahčia rast poľnej vrstvy poľnej potravy v oblastiach, kde je prítomný jeleň, môže poslúžiť ako alternatívna stratégia hospodárenia na zníženie pravdepodobnosti olupovania kôry pri udržaní jeho populácie na prahovej hodnote.

V poslednom období sa stále viac a viac hovorí o tom, že „vlk loví raticovú zver a tým napomáha lesu“. Vedci však už dávnejšie dokázali, že ide o mýtus. Hustota raticovej zveri je síce faktor, ktorý ovplyvňuje ohryz a olupovanie kôry, ale nie je najvýznamnejší. Preto vplyv na ohryz a olupovanie výlučne prostredníctvom lovu raticovej zveri je stále preceňovaný. Alebo ako povedal Prof. Dr. Sven Herzog na medzinárodnom sympóziu o vlkoch: Vážne veríme, že inak by sa po desiatkach rokoch diskusií o lesoch a voľne žijúcej zveri problém nevyriešil a debata by bola u konca?

Od 90. rokov 20. storočia existuje stále viac dôkazov z výskumu, ktoré poukazujú na skutočnosť, že v lese je oveľa dôležitejšie ako hustota raticovej zveri jej rozmiestnenie. Pravdepodobne sa dá najúčinnejšie predchádzať škodám vtedy, keď je toto rozmiestnenie inteligentne riadené lovom raticovej zveri. Toto chápanie predchádzaniu škodám je už v mnohých prípadoch začlenené do lesníckej praxe.

Žiaľ, už dnes vedci dôrazne upozorňujú na ďalšiu dôležitú skutočnosť, že rozširovaním oblastí prítomnosti vlka (za výdatnej pomoci mimovládnych organizácií a občianskych združení) dôjde a niekde už dochádza k zhoršovaniu tejto situácie z pohľadu nárastu škôd, a to nielen v lesoch. Raticovú zver už nebude ovládať ľudský „predátor“ ale predátor vlk.

Mimovládne organizácie a občianske združenia, ktoré sú za úplnú ochranu vlka, nechcú akceptovať skutočnosť, že predátor vlk neloví s ohľadom na minimalizáciu škôd v lesoch, na úrode a na poliach.

A ako je to v ich prípade zvykom, nebudú niesť žiadnu zodpovednosť za to, čo rozširovanie oblastí prítomnosti vlka spôsobí aj lesníkom. Preto je potrebné sa jasne spýtať: Dokedy bude management veľkých predátorov riadený vetom mimovládnych organizácií a občianskych združení?

Manažment vlkov si vyžaduje právnu istotu a nie právnu paralýzu zo strany mimovládnych organizácií a občianskych združení.

Ing. Ján Krnáč