Názor: Naháňanie hektárov, kopírované dôvodové správy, zákazy spracovania kalamity, chýbajúca diskusia a kontrola - rozpad lesa

Lesy v čiernovážskych dolinách sú intenzívne obhospodarované niekoľko storočí. Ide o niekoľko generácií človekom umele založeného lesa, ktorý bol nepretržite "testovaný" tvrdými vysokohorskými podmienkami. Ľudia, ktorí sa o hory starali, sa s kalamitnými javmi vždy vyrovnali. Jednoducho kalamity aj napriek tvrdým terénnym podmienkam včas spracovali, založili nový les a ten vychovali. Výsledkom bol zdravý les. No dnes prišla doba experimentu.

V priebehu pár rokov je tu "ekológmi" zakázané spracovať niekoľko desaťtisíc kubíkov čerstvej vetrovej a podkôrnikovej kalamity, so zámerom vytvoriť "divočinu" na základe umelo vytvorených čiar v mapách, ktoré maľujú samozvaní novodobí odborníci a volajú to zonácia národného parku.

Deje sa to rýchlo, potichu, bez verejnej diskusie a kontroly. Bez ohľadu na to, že tieto lesy už z podstaty nespĺňajú medzinárodné kritéria pre dané zaradenie. Cieľom je len umelé naháňanie hektárov v jednotlivých zónach pre zdôvodnenie potreby národného parku.

Keď čítate kopírované dôvodové správy rozhodnutí o zákaze spracovania kalamity, ktoré nie sú ani na úrovni okresného kola biologickej olympiády žiaka ôsmej triedy ZDŠ za mojich čias a viete, že sú podpisované niekym, kto nerozozná buk, osiku a jelšu (mám na to svedkov a dosť), tak vám je z toho zle.

Predpovedať výsledok je jednoduché. Na to stačí jednoduchý sedliacky rozum. Prudký rozpad lesa. Že zanikne podstata tak "vzácneho" a popisovaného ekosystému, to dnes netrápi nikoho. Nikto za to nenesie zodpovednosť. Následky pocítime všetci.

Ing. Ľudovít Pitoňák

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk