Názor: Mrkva a les. Naši starí otcovia sa musia v hrobe obracať

Presne to isté platí aj v pestovaní lesa. Zasadíme sadenice alebo prispejeme k prirodzenej obnove dreviny, ktorú máme záujem pestovať. Nie je pravda, že len podľa záujmu drevárskeho priemyslu. Inak by sme napríklad jedľu vôbec nepestovali. Smrek, smrekovec a borovica je pre spracovateľov dreva oveľa zaujímavejšia ako jedľa. Som však presvedčený, že každý lesník má záujem mať aj jedľu v ním pestovanom lese.  

Keď chceme dopestovať niektorú z hospodárskych drevín, musíme ju na lesnú pôdu dostať len umele alebo prirodzenou obnovou. Musíme v lesnom poraste odstraňovať nežiaduce dreviny, tak ako v záhone mrkvy vytrhávame burinu.  Prerezávkami a prebierkami znižujeme konkurenciu medzi jednotlivými stromami, aby dosiahli dostatočný priestor na ich rast. Odstraňujeme poškodené jedince, ktoré by aj tak po čase uhynuli. Presne ako pri pretrhávaní mrkvy.  

Porovnávam to úmyselne len s ihličnatými drevinami, ktoré sú teraz najviac diskutované. Najmä smrek. Nik z „odborníkov“ doteraz nepovedal, že v určitej nadmorskej výške iná drevina neprežije. Napríklad taká veľmi propagovaná jarabina. Je len prípravnou drevnou, ktorá približne po dvadsiatich až tridsiatich rokoch sama uhynie. Nie je vhodná na žiadne spracovanie. Dokonca ani ako palivo. Nechcem ju samozrejme odsudzovať, lebo je skutočnou pionierskou drevinou. Rastie sama bez pričinenia človeka aj na úplne holých miestach a minimálne sa podieľa na pokrytí lesnej pôdy. Čo sa však stane po tom, ako sama uhynie? Aký tam bude potom les? Necháme to na samovývoj?

Necháme aj tú mrkvu na samovývoj? Budeme potom môcť dopestovanú mrkvu skonzumovať?  Samozrejme to platí aj pre ostatné poľnohospodárske plodiny. Nechceme nič jesť? Však aj na chlieb je potrebné dopestovať obilniny. Budeme môcť využívať jednu z mála obnoviteľoch surovín - drevnú hmotu?

Naši starí otcovia sa musia obracať v hrobe pri pohľade na to, ako si naša generácia váži lesnú a poľnohospodársku pôdu.

Ing. Marek Nosko