Názor: Adaptácia lesov, uhlík a kompenzácie. Čo treba zmeniť v zákonoch o lesoch, ochrane prírody a pôde?

Čo zákon obsahuje a čo mu chýba

Zákon o lesoch nemožno označiť za predklimatický. Hoci výslovne nepoužíva pojmy adaptácia a mitigácia, pracuje s ekologickou stabilitou, biodiverzitou, prírodnými rizikami, odolnosťou, vitalitou a obnovnou schopnosťou lesa. Pozná diferencované a prírode blízke hospodárenie, ochranu lesa aj osobitný režim pri mimoriadnych udalostiach. Právny základ pre mnohé adaptačné opatrenia teda už existuje.

Chýba však jeho dôsledné prepojenie s budúcou zmenou klímy. Programy starostlivosti o lesy nemusia pracovať s klimatickými scenármi, hodnotením zraniteľnosti a merateľnými adaptačnými cieľmi. Klimatická funkcia lesa síce v zákone spomenutá je, ale jej kontext je skôr mikroklimatický a nie je vymedzená ani premietnutá napríklad do funkčných typov a modelov hospodárenia. Existujúce princípy treba prepojiť s plánovaním, vykonávacími predpismi, dátami, monitoringom a financovaním.

Klimatická adaptácia v lesníckom plánovaní

Národný lesnícky program spája adaptáciu s ochranou najviac ohrozených porastov, výchovou mladých lesov, premenou porastov s nevhodným drevinovým zložením na odolnejšie zmiešané lesy, ochranou genofondu a využitím drevín budúcej klímy. O potrebe adaptácie lesov na sucho písal na stránkach časopisu Les/Letokruhy aj prof. Milan Saniga. NLP výslovne požaduje uplatniť modely adaptácie pri rámcovom plánovaní a tvorbe programov starostlivosti o lesy.

Práve toto by mali zákon o lesoch a vyhláška o hospodárskej úprave lesov záväzne premietnuť do plánovania. Rámcové plánovanie by malo hodnotiť klimatické riziko a zraniteľnosť lesov podľa budúcej, nielen historickej klímy. Program starostlivosti o lesy by mal určiť adaptačný cieľ, odporúčané opatrenia a alternatívy hospodárenia. Po rozsiahlej kalamite musí byť možná jeho rýchla úprava bez zbytočne zdĺhavého konania.

Od vlastníka alebo obhospodarovateľa možno požadovať primeranú odbornú starostlivosť, nie zaručenie výsledku. Ani správne zvolená drevinová skladba nezaručí, že porast nezasiahne sucho, požiar, víchrica alebo podkôrnik. Ak štát požaduje nákladné adaptačné opatrenie presahujúce bežné hospodárenie, musí spolu s povinnosťou vytvoriť aj zdroj podpory.

Mitigácia ako iný typ úlohy

Adaptácia chráni les pred dôsledkami klimatickej zmeny. Mitigácia využíva les na jej zmierňovanie prostredníctvom viazania a uchovávania uhlíka. Národný lesnícky program nezaraďuje zvyšovanie zásob uhlíka medzi všeobecné povinnosti vlastníkov. Spája ho najmä s platbami za ekosystémové služby, súkromnými a verejno-súkromnými mechanizmami a s európskym nariadením o certifikácii odstraňovania uhlíka a uhlíkovom hospodárení (EU Carbon Removals and Carbon Farming Regulation – CRCF).

Využitie CRCF na lesných pozemkoch je zatiaľ úzke. Z prijatých metodík sa na nich môže uplatniť opätovné zavodnenie a obnova rašelinísk a iných organických pôd. Osobitná metodika sa týka zalesňovania nelesnej pôdy. Pre zvyšovanie zásoby uhlíka zmenou hospodárenia v existujúcich lesných porastoch vrátane bezzásahu metodika CRCF zatiaľ prijatá nebola.

Národný cieľ záchytov uhlíka v lesoch (LULUCF) je záväzkom štátu a sám osebe nevytvára vlastníkovi alebo obhospodarovateľovi povinnosť znížiť ťažbu, predĺžiť rubnú dobu alebo garantovať určitú zásobu uhlíka. Aj certifikácia podľa CRCF je dobrovoľná. Dobrovoľný vstup však treba odlíšiť od záväznosti podmienok, ktoré účastník projektu následne prijme.

Naša skoršia štúdia s Danielom Halajom a Marekom Trenčianskym z katedry lesníckej ekonomiky a politiky o integrácii lesného hospodárstva do obchodovania s uhlíkom ukázala, že rozhodujúce nie sú iba biologické možnosti lesa. Treba určiť referenčný scenár (baseline), preukázať dodatočnosť záchytu, zvládnuť náklady merania a overovania, umožniť spájanie menších vlastníkov alebo obhospodarovateľov a vyriešiť stratu uhlíka pri kalamite.

Tieto problémy zostávajú aktuálne aj v novom certifikačnom rámci. Od roku 2009, keď sme štúdiu publikovali, sa základné inštitucionálne otázky príliš nezmenili. Nie je to iba dôsledok nečinnosti. Určenie referenčného scenára, preukázanie dodatočnosti a dlhodobosti záchytu či rozdelenie rizika kalamít sú objektívne náročné problémy.

(úryvok)

Prof. Jaroslav Šálka, Katedra lesníckej ekonomiky a politiky Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

Zdroj: blog autora na Pravda.sk  

Link na celý článok: Adaptácia lesov, uhlík a kompenzácie. Čo treba zmeniť v zákonoch o lesoch, ochrane prírody a pôde? - Čo nové v akademickom priestore? - Blog - Pravda