Návrat mokradí do krajiny: Európski vedci hľadajú spôsob ako zabezpečiť, aby ich obnova dávala ekonomický zmysel aj vlastníkom pôdy

Po poklese hladiny vody prenikne do pôdy viac kyslíka. Rozklad organického materiálu sa zrýchli a uhlík, ktorý tam bol dlho uložený, sa môže postupne uvoľňovať do atmosféry vo forme skleníkových plynov. Presne to sa v Európe dialo celé generácie. Mokrade sa odvodňovali pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, ťažbu rašeliny aj rozvoj miest a infraštruktúry. Vo Fínsku či Lotyšsku boli rozsiahle rašeliniská využité na komerčné lesníctvo a produkciu rašeliny.

V strednej Európe sa zase mnohé podmáčané plochy zmenili na poľnohospodársku pôdu. „Je to obrovská zmena vo využívaní pôdy,“ upozorňuje Liisa Ukonmaanaho z fínskeho Inštitútu prírodných zdrojov Luke. Podľa nej predstavuje návrat vody do časti týchto území jednu z veľkých príležitostí, ako môže Európa reagovať na klimatickú zmenu.

Ukonmaanaho koordinuje projekt ALFAwetlands, ktorý prebieha v rokoch 2022 až 2026 s podporou EÚ. Medzinárodný tím skúma, ako by obnova európskych mokradí mohla pomôcť obmedziť emisie skleníkových plynov, podporiť biodiverzitu a zároveň umožniť udržateľnejšie hospodárenie s pôdou. „Obnova mokradí je riešenie založené na prírode, ktoré môže pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov,“ vysvetľuje výskumníčka.

Jedným z najdôležitejších výsledkov projektu je nová mapa európskych mokradí. Nezobrazuje iba súčasné mokrade, ale pomáha identifikovať aj územia, ktoré boli odvodnené pred desaťročiami a dnes už na prvý pohľad ako mokrade vôbec nevyzerajú. To je dôležité pre štáty, samosprávy, vlastníkov pôdy aj odborníkov pripravujúcich adaptačné opatrenia.

Vysušené rašelinové pôdy totiž nemusia predstavovať iba klimatický problém. Ich postupné vysychanie a zmenšovanie môže ovplyvňovať krajinu a hospodárenie s vodou. Znalosť historických mokradí zároveň pomáha lepšie vyhodnotiť oblasti ohrozené záplavami. Záujem o údaje je značný. Dáta, na ktorých je mapa postavená, boli podľa výskumníkov stiahnuté už viac ako 27-tisíckrát. Využiteľné majú byť aj pri príprave národných plánov obnovy prírody.

Nie každú mokraď možno obnoviť rovnakým spôsobom. To, čo funguje na severe Fínska, nemusí byť vhodným riešením pre Španielsko alebo strednú Európu. Výskumníci preto analyzovali viac ako 700 projektov obnovy mokradí z rôznych častí Európy. Porovnávajú jednotlivé postupy a zisťujú, za akých podmienok prinášajú najlepšie výsledky.

Link na celý článok: Európske mokrade sa môžu stať silnou zbraňou proti zmene klímy. Ich obnova môže priniesť aj peniaze - SITA Klíma