Na Slovensku sa v minulom roku spálilo menej drevnej biomasy

„Doterajší mierny rast kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej energetickej produkcii energie z drevných palív sa zastavil,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré Zelenú správu vypracovalo. Za znížením spotreby drevnej biomasy možno hľadať rast objemu priemyselného zhodnocovania dreva tuzemskými spracovateľmi. „Pokračovala stagnácia spotreby drevných palív v centrálnych zdrojoch tepla a energetike, z dôvodu vývoja klimatických pomerov a úspory energie. Podiel drevných palív na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v Slovenskej republike zostal na úrovni 1,9 percenta,“ dodal rezort pôdohospodárstva.

Vplyvom zmeny štruktúry spotreby drevných palív v prospech odvetví spracovania dreva, ktoré využívajú vlastné drevné zvyšky, poklesli dodávky palivovej drevnej biomasy z lesného hospodárstva o 15 tisíc ton na 1,41 milióna ton. Ročná spotreba palivového dreva sa zvýšila o 5 tisíc ton a dosiahla 850 tisíc ton. „Dôvodom je rast počtu rodinných domov čiastočne alebo výlučne vykurovaných palivovým drevom,“ zdôvodnilo ministerstvo vo svojej Zelenej správe za rok 2018.

Spotreba lesných palivových štiepok sa znížila o 20 tisíc ton na úroveň 560 tisíc ton. Dôvodmi poklesu dodávok je podľa ministerstva okrem stagnácie domácej spotreby aj menšia konkurencieschopnosť lesných štiepok voči štiepkam produkovaným v odvetviach spracovania dreva a na nelesných pozemkoch. Lesná palivová drevná biomasa pokrývala 48 percent celkovej ročnej spotreby drevných palív. Približne 50 percent využiteľného potenciálu na lesných pozemkoch zostáva nevyužitého. V lesnom hospodárstva treba podľa ministerstva pôdohospodárstva riešiť efektívnosť produkcie palivovej drevnej biomasy.

V minulom roku prijatá novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií, na základe ktorej už nie je možné využiť ako biomasu všetko drevo, totiž negatívne ovplyvní efektívne využívanie lesnej palivovej biomasy. „Zoštiepkovanie zvyškov po ťažbe dreva v ekologicky únosnom rozsahu malo pozitívny vplyv na porastovú hygienu a zdravotný stav lesov. Zhoršili sa ekonomické výsledky obhospodarovateľov lesa pri meniacej sa drevinovej a zhoršujúcej sa sortimentovej štruktúre lesnej biomasy a nepriamo sa podporil export nespracovanej drevnej suroviny,“ konštatuje sa v Zelenej správe za rok 2018.