Mestské lesy Košice: Opatrenia na zadržiavanie vody a ochranu proti povodniam

Na Strednaj melioračnej poľnohospodársko-tec hnickej škole v Sološnici v r. 1961 sa vyučoval predmet Lesnícke vodné hospodárstvo. Cieľ: zlepšiť vodohospodársku funkciu lesa a úpravu vodných tokov, najmä ich horných častí, bystrín, výmoľov, roklín a strží. Lesomelioračné práce sú zamerané na ochranu proti deštrukčným činiteľom(erózii, zosuvom,lavínam, obnovu po požiaroch) na zvýšenie produktívnosti aj v poľnohospodárstve a zlepšenie životného prostredia. Je potrebné technicky navrhnúť "hydraulickú rovnováhu", stav v strži, výmole, pri ktorej nedochádza k poruchám pri odtoku malých, normálnych a veľkých vodách. Dosiahnuť tohto cieľa je veľké umenie hydrotechnické. Pre dimenzovanie zádržného priestoru priečnych prepážok /viď obrázok/ musíme mať približný prehľad o ročnom množstve dopravenej hmoty, aby sme mohli zistiť dobu zaplnenia prepážky. Na to slúži jednoduchý vzorec pre pohyb splavenín G=a*(Q*F)^0,2 ; G-ročné množstvo splavenín m^3,Q-ročné pretečené množstvo v m^3 , F-plocha povodia v km^2 , a-súčiniteľ závislý na stechnickom stave ukotvenia prepážok,geomorfolog ických pomeroch a pôdnom kryte povodia. Príklad: pre Q=4 800 000 m^3, F= 8,25 km^2, a=1600 bude G= 53 000 m^3. Vždy je lepšie splaveniny zadržať v mieste vzniku ako v mieste dopravy. Vzdialenosť medzi prepážkami, ich výšku, určíme zo spádu podľa tangentovej vety uhlov trojuhoľníka, a statické posúdenie proti prevráteniu, zničeniu na šmykové posúdenie základovej zeminy zabaranením drevených pilót.
V r. 2020 vydala EÚ smernicu o nulovej degradácii pôdy s ukončením do r. 2030. Naši europoslanci ju pravdepodobne aj s odborníkmi z ministersva podporili. Už sme začali budovať "moderné prepážky s jamou" bez statického aj objemového posúdenia i napriek tomu je dobrým signálom do budúcnosti.