Medvedia dilema: Spa či nespa?

Najväčším slovenským šelmám chýbajú nižšie teploty a snehová prikrývka. Prechodné obdobie ešte využívajú na doplnenie tukových zásob, povedal zoológ Štátnych lesov TANAP-u Jozef Hybler. Podobná situácia panuje aj na poľskej strane Vysokých Tatier. Naopak, väčšina medveďov v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre podľa pozorovaní už na zimný spánok zaľahla.

"Spia iba jedince, ktoré sú naozaj vo vysokej nadmorskej výške, u ostatných ešte stále pozorujeme pohyb," povedal Hybler. V lesoch medvede požierajú zvyšky rastlinnej potravy a priživujú sa aj v krmelcoch pre jeleniu zver. Kàmiace sa šelmy pozorovali v uplynulých dňoch aj na poľskej strane Vysokých Tatier. "Na záhradách požierajú jablká zo stromov, kàmia sa jarabinami," povedal Filip Ziemba z poľského Tatranského národného parku.

Zimy v najvyšších slovenských aj poľských horách sú čoraz kratšie a miernejšie. Potvrdzujú to okrem iného aj výsledky výskumu vrstvy ľadu na tatranskom jazere Morské oko na poľskej strane pohoria. Jazero ešte v rokoch 1971 až 1982 zamàzalo priemerne 20. novembra, v rokoch 1995 až 2007 to bolo až 5. decembra. ¼ad sa skôr aj roztopí a je výrazne tenší.

Väčšina medveďov v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre naopak už spí. "Zaľahli presne ako mali od Martina do Kataríny. Aktívne sú už iba mladé, neskúsené zvieratá," povedal Miroslav Saniga, zoológ Ústavu ekológie lesa v Starých Horách, ktorý pravidelne sleduje osem brlohov. Pre chlpáčov bolo podľa neho v uplynulých dvoch týždňoch pomerne dobré počasie. Zvieratám vyhovuje sucho, optimálna je dlhá zima s dostatkom snehu a teploty pod bodom mrazu. Vadí im naopak vlhko. Pokiaľ im do úkrytu zateká, zobudia sa aj uprostred zimy.

Pri nepriaznivom počasí niektoré medvede podľa zoológov nemusia zaľahnú na zimný spánok vôbec. Záleží aj od toho, či si napríklad mladé zviera nájde po opustení matky svoje nové teritórium a vhodný brloh. Populácia medveďov na Slovensku podľa Hyblera rastie. Najkritickejšia bola v 20. rokoch minulého storočia, keď v krajine prežívalo posledných asi dvadsa jedincov na severovýchodnom Slovensku. V súčasnosti sa hranica výskytu medveďa posunula na juh až k hraniciam s Maďarskom. Na východnom Slovensku napríklad dosiahla až takmer po Košice.

O počty medveďov na Slovensku sa ochrancovia prírody s poľovníkmi a lesníkmi dlhodobo sporia. Kým ochranári tvrdia, že medvede treba chráni, lesníci oponujú, že sú premnožené, a je potrebné ich počet regulova aj odstrelom. Odhadom žije na slovenskom území od 500 do 900 týchto zvierat. Presnejšie čísla by mal poskytnú projekt sčítavania medveďov v hodnote 2,1 milióna eur (63,26 milióna Sk), ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody.

 (tanap,úelsah,čtk,drom)