Masové odumieranie lesov v Severnom Porýní-Vestfálsku: Niektorí odborníci uprednostňujú prirodzenú obnovu, iní riadenú výsadbu miestnych druhov a ďalší chcú experimentovať s nepôvodnými drevinami

A uvádza, že článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s Hospodárskymi novinami realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

V úvode autor článku konštatuje, že katastrofa sa odohrala tak rýchlo, že v priebehu niekoľkých týždňov v lese, ktorý bol rajom pre milovníkov prírody v Severnom Porýní-Vestfálsku na hraniciach s Holandskom a Belgickom, odumreli aj 60-ročné stromy. „Je to šokujúce pre mňa aj pre každého lesníka,“ povedala Petra Trompeter, ktorá pracuje pre mestský lesný úrad v Arnsbergu, keď pri päte veže prižmurovala oči proti nízkemu zimnému slnku.

Základy masového odumierania lesov sa vytvárali dlhé roky, keď búrky a suchá vytvorili ideálne podmienky na to, aby lykožrúty ničili smrekové stromy rad za radom. Lesníci vedia, že to najhoršie ešte len môže prísť. Globálne otepľovanie už prekračuje hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred indrustrializáciou (1850 až 1900). Podľa Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2024 potvrdený ako pvý, ktorý túto hranicu prekročil.

S rastúcimi teplotami sa očakáva viac klimatických katastrof a budú aj ničivejšie. To ohrozuje schopnosť lesov zachytávať uhlík a zároveň aj tisíce pracovných miest v cestovnom ruchu a drevárskom priemysle. Nemecká Expertná rada pre klimatické otázky v máji varovala, že Nemecko by po roku 2030 nemuselo splniť svoje klimatické ciele. Dôvodom je zhoršujúci sa stav lesov a mokradí, ktoré sa namiesto pohlcovania uhlíka čoraz viac stávajú zdrojom emisií.

Lesní inžinieri teraz pracujú na spôsoboch, ako zabezpečiť lesy Severného Porýnia-Vestfálska do budúcnosti v rámci projektu financovaného Európskou úniou, ktorý zahŕňa miešanie druhov stromov na posilnenie ich odolnosti. „Už pred touto katastrofou sme pracovali na tom, aby bol les štrukturálne bohatší a rozmanitejší,“  povedala Petra Trompeter. „Táto kalamita nás prinútila konať rýchlejšie.“

V rámci projektu SUPERB v hodnote 20 miliónov eur, vedeného Európskym lesníckym inštitútom a financovaného v rámci Zeleného dohovoru EÚ, odborníci vybrali 12 lokalít od Švédska po Španielsko, vrátane Arnsbergu. Cieľom je v nich obnoviť biotopy a transformovať monokultúry.

Lokalita v Arnsbergu pokrýva 34 hektárov verejných aj súkromných pozemkov. Lesní odborníci starostlivo vybrali kombináciu štyroch druhov ihličnatých a listnatých stromov, o ktorých sa domnievajú, že sa dokážu prispôsobiť nadmorskej výške a klíme a odolať teplejším a suchším podmienkam budúcnosti. „Je lepšie vychádzať z najhoršieho možného scenára ako z usmerňujúceho princípu,“ povedal Marcus Lindner, vedúci oddelenia odolnosti v Európskom lesníckom inštitúte.

Hoci väčšina odborníkov na lesníctvo tvrdí, že rozmanitosť je kľúčová, nezhodujú sa v tom, ako ju dosiahnuť. Niektorí uprednostňujú prirodzenú obnovu, iní riadenú výsadbu miestnych druhov a ďalší chcú experimentovať s nepôvodnými drevinami.

Link na celý článok: HNonline.sk - Obnova lesov v Nemecku naráža na klimatické aj politické prekážky