Manažment zvyškov po ťažbe dreva: Ich ponechávanie v porastoch znižuje eróziu pôdy a zmierňuje straty živín

Mŕtve drevo a drevnaté materiály sa prirodzene dostávajú do lesnej pôdy procesom odumierania stromov a padania opadaného odpadu alebo sa zámerne dostávajú prostredníctvom postupov hospodárenia v poraste, ako je ponechávanie zvyškov po ťažbe dreva alebo ošetrenia pri obnove lesa. Zvyšky po ťažbe možno definovať ako drevnaté materiály, ktoré zostanú v lese po ťažbe dreva alebo po opatreniach hospodárenia v poraste.

Vo svete existuje 32 usmernení, ktoré sa v prvom rade zameriavajú na odstraňovanie zvyškov po konečnej ťažbe, ale často im chýba presná definícia toho, čo predstavuje zvyšky. Aj keď mnohé z usmernení riešia širokú škálu otázok environmentálnej udržateľnosti (napr. voda, biodiverzita, pôda a uhlík), verejných záujmov a obáv (napr. rekreácia a ochrana pamiatok), chýba v nich vedecký pohľad na výhody a nevýhody nakladania so zvyškami po ťažbe.

Samotné systémy ťažby sa skladajú z postupných činností vrátane výrubu, spracovania a odvozu guľatiny na miesto nakládky pre následnú prepravu. Rozdiel medzi týmito systémami z pohľadu zvyškov po ťažbe je založený na tom, kde vznikajú zvyšky. Ďalšia manipulácia so zvyškami sa vykonáva na základe cieľov úpravy porastu a manažmentu zvyškov. Napr. viac zvyškov sa môže produkovať pri rezaní na mieru a nadmerné zvyšky sa môžu mechanicky zbierať a likvidovať za účelom redukcie paliva.

Z pohľadu integrovania so zásahmi do porastov môžeme rozdeliť ošetrenia zvyškov po ťažbe na pálenie, ošetrenie odpadu (odstránenie alebo pridanie materiálov na pokryte odpadu alebo lesnej pôdy), nakladanie so zvyškami ( postupy súvisiace s odstraňovaním zvyškov po rezaní) a premena na bioenergiu a bioprodukty. Je potrebné poznať nielen aký bude dopad (vplyv takýchto činností), ale tiež, aké budú účinky (dôsledky alebo výsledky) takýchto činností.

Zvyšky z lesnej ťažby súvisia s rôznymi aspektmi lesnej biodiverzity. Vo všeobecnosti zvyšky poskytujú kľúčové biotopy pre rôzne druhy, vrátane hmyzu, húb, malých cicavcov a vtákov a slúžia aj ako krmivo, čo vedie ku komplexnej ekologickej sieti.

Pokiaľ ide o rastlinné a vegetačné spoločenstvá, vzhľadom na systémy ťažby a manažment porastov sa zistilo, že ťažba celých stromov má väčší vplyv na podrastovú vegetáciu ako suchozemské rastliny  kvôli odstraňovaniu väčších zvyškov, zmene živín a kolobehu uhlíka, čo predstavuje potenciálne riziko pre biodiverzitu rastlín.

Spaľovanie zvyškov (buď na hromadách, alebo predpísané spaľovanie) po ťažbe dočasne znižuje rastlinný pokryv a v krátkodobom horizonte rôznorodosť. Ak sa však implementuje s technikami, ako je mulčovanie drevnou štiepkou a odstránenie stariny na miestach po vypálení, preukázateľne skracuje dobu obnovy rastlinných spoločenstiev.

Pokiaľ ide o biodiverzitu malej fauny, účinky ťažby dreva spojené s odstraňovaním zvyškov po ťažbe mali negatívne účinky na početnosť a rozmanitosť spoločenstiev hmyzu, drobných živočíchov žijúcich v pôde a iných spoločenstiev.

Vo všeobecnosti sa ukázalo, že ponechávanie zvyškov po ťažbe znižuje procesy erózie pôdy a zmierňuje straty živín, najmä v prípade sanitárnej ťažby dreva. V krátkodobom aj dlhodobom horizonte môže zavedenie systémov ťažby, konfigurácie strojov a úprava zvyškov (zadržiavanie alebo odstraňovanie) zmeniť vlastnosti pôdy.

Je dobre známe, že jemné drevné zvyšky, t. j. púčiky, lístie a malé konáre spolu s malými koreňmi, sú zložkou stromu s najvyššou koncentráciou živín (napr. N, P, Ca, Mg a K), zatiaľ čo uhlík sa hromadí v hrubších prvkoch, ako je kmeň, konáre a korene. Preto je veľkosť a typ zvyškového materiálu, ktorý zostane po ťažbe, dôležitý pri určovaní kvality a množstva živín, ktoré budú v budúcnosti k dispozícii v pôde. Opatrenia na manažment zvyškov však môžu vykazovať značnú variabilitu dostupných živín, pričom rovnaké opatrenia prinášajú rozdielne výsledky.

Pre ťažbu biomasy je kľúčové prevádzkové plánovanie a presný odhad dostupných zvyškov. V súvislosti s plánovaním sú kľúčovými premennými náklady na ťažbu a prepravu. Zvyšky lesnej ťažby, ako sú konáre, vrcholy stromov a iné úlomky, môžu zvýšiť množstvo paliva v lesnom poraste a zvýšiť intenzitu a závažnosť požiaru. Spaľovanie alebo mechanické odstránenie zvyškov, má za cieľ znížiť množstvo paliva a upraviť správanie požiaru smerom k menej intenzívnym požiarom, aby sa znížila pravdepodobnosť katastrofických lesných požiarov.

V stratégiách hospodárenia so zvyškami je potrebné, aby v nich boli zahrnuté aspekty zmeny klímy a to, ako sa adaptívne prístupy k hospodáreniu môžu zamerať na zmiernenie vplyvov klimatických zmien na lesné ekosystémy. Dôraz sa musí klásť na špecifiká danej lokality a súčasne je potrebné komplexné posúdenie účinnosti a ekologických dôsledkov rôznych spôsobov hospodárenia so zvyškami s ohľadom na biodiverzitu, kolobeh uhlíka a živín, eróziu pôdy a zadržiavanie vlhkosti v rôznych lesných ekosystémoch.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč