Linka Paríž – Bratislava - Brusel

Tomuto historickému momentu predchádzala schvaľovacia procedúra, na ktorej sa významne podieľalo slovenské predsedníctvo. László Sólymos minulý týždeň zvolal mimoriadnu Radu pre životné prostredie, ktorá napokon odsúhlasila urýchlenú ratifikáciu Parížskej dohody. „Som rád, že Slovensko ako predsedajúca krajina, zohrala dôležitú úlohu pri tomto historickom kroku. Vyvinuli sme veľké diplomatické úsilie a splnili sme jednu z predsedníckych priorít," uviedol Sólymos.

V utorok (4.10.) s Parížskou dohodou súhlasil aj Európsky parlament. Následne definitívnu bodku za schvaľovaním na európskej úrovni dala Rada pre životné prostredie pod taktovkou Slovenska. „Je to skvelá správa v boji proti klimatickej zmene. EÚ stála pri zrode Parížskej dohody, je dôležité, že sa takto promptne a jednohlasne pridala k jej implementácii," dodal Sólymos.
Tento významný konsenzus symbolicky zavŕši opäť Slovensko. Minister László Sólymos spoločne s eurokomisárom pre klímu a energetiku Miguelom Ariasom Caňetem uloží ratifikačné listiny Parížskej dohody za EÚ v piatok (7.10.) v sídle OSN v New Yorku. Minister zároveň odovzdá ratifikačné listiny aj za Slovensko.

Prvá konferencia zmluvných strán Parížskej dohody by sa tak mala uskutočniť už počas klimatickej konferencii COP 22 v Marrákeši (7. až 18. 11. 2016), pretože sa naplnia dve podmienky pre nadobudnutie jej platnosti. EÚ a jej členské štáty, ktoré zavŕšili svoje národné ratifikačné procesy, tak budú pri prijímaní dôležitých politických rozhodnutí o implementácii Parížskej dohody. Dohoda nadobudne platnosť v 30. deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje ratifikačné listiny u depozitára. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
K dnešnému dňu (5.10.) uložilo svoje ratifikačné listiny 63 krajín, čím sa splnila prvá podmienka nadobudnutia platnosti dohody. Spolu predstavujú 52,11 % emisií skleníkových plynov. Medzi nimi sú aj Čína a USA, ktoré majú najväčší podiel emisií. Tretím najväčším producentom je EÚ s vyše 12 percentami. Svoj národný ratifikačný proces už ukončilo sedem členských štátov EÚ – okrem Slovenska aj Maďarsko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Malta a Portugalsko.
Zdroj: minzp.sk