Kvitnutím vysilené stromy škodcom neodolajú

Nielen preto, že zarodil celý tatranský les a že sa tak deje už tretí rok za sebou, ale aj preto, že šiškami sú obažkané aj veľmi mladé pätnás až dvadsaročné stromy.

„Skutočnos, že smreky zakvitli už tretí rok po sebe, by sama o sebe nebola vážnym problémom. Avšak pre tatranské smrekové lesy, ktoré vo veľkom rozsahu poškodzuje podkôrny hmyz, je to obrovská hrozba. Zdravý strom sa bráni tým, že útočiaci hmyz zaleje živicou. Keď je však stresovaný suchom horúceho leta a pritom zamestnaný tvorbou kvetov, má zníženú schopnos bráni sa ataku podkôrneho hmyzu,“ vysvetľuje Ján Marhefka, z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu.

Smrek spravidla zakvitne a plodí klíčivé semená až v čase dospelosti. Teda keď má približne 50 až 60 rokov. Mladšie podľa Jána Marhefku iba výnimočne: „Nie je to celkom prirodzený jav. Domnievame sa, že tentoraz je to reakcia na extrémy klimatických podmienok v posledných rokoch. Tie sú v Tatrách po kalamite ešte výraznejšie. Tým, že vietor rozvrátil obrovskú plochu lesa, zásadným spôsobom sa zmenila nielen mikroklíma jednotlivých lokalít, ale aj klíma celej oblasti. Svojim dielom prispeli aj výnimočne teplé a suché letá. V takýchto podmienkach je aj u mladších stromov prirodzenou reakciou nasadzovanie kvetov a pokus o zabezpečenie potomstva.“

Stromy zakvitli na väčšine územia Tatranského národného parku. Semienka v šiškách dozrievajú aj na severnej časti Tatier a aj v nadmorských výškach 1200 až 1300 metrov.

„Smrek je vo Vysokých Tatrách hlavnou drevinou hornej hranice lesa. Ak sa kvitnutím vysilí a v lete sa k tomu pridá stres zo sucha, podkôrnemu hmyzu sa len ažko ubráni,“ argumentuje Ján Marhefka. Predís najhoršiemu možno len aktívnou lesníckou prácou: včasným vyhľadaním, spílením a odkôrnením chrobačiarov. Čiastočným riešením je aj kontrolný odchyt podkôrneho hmyzu v monitorovacích feromónových lapačoch. V opačnom prípade sa smrekový les z týchto území na čas stratí.

„Obávame sa, že hornú hranicu lesa časom zničí lykožrút. A to je dôvod, prečo sa už teraz snažíme práve z týchto oblastí naakumulova dostatočnú zásobu semena aj pre prípad, že sa horná hranica lesa rozpadne,“ dodáva Ján Marhefka.

bur