Komentár: Nové hrozby pre zdravotný stav a prežitie európskych lesov

V dôsledku zvýšenej teploty a nedostatku vlahy dochádza k znižovaniu príjmu uhlíka stromami a zvyšuje sa strata uhlíka dýchaním. To všetko vedie k negatívnej uhlíkovej bilancii a k nedostatku zdrojov na udržanie obranyschopnosti stromov.

Zvyšovanie teploty urýchľuje fyziologické procesy v organizmoch, akými sú hmyz a baktérie, čim sa zvyšuje reprodukčná rýchlosť a vývoj. Príkladom toho je vývojový čas lykožrúta smrekového - z vajíčka na dospelého chrobáka je pri teplote 25 °C viac ako dvakrát rýchlejší ako pri 15 °C (Wermelinger & Seifert, 1999).

V dôsledku toho sa reprodukčné cykly pri zvýšených teplotách zrýchľujú, čo umožňuje vývoj viacerých generácií chrobákov počas vegetačného obdobia. Vzhľadom na to, že veľkosť populácie sa za priaznivých podmienok môže z generácie na generáciu zvýšiť 15-násobne (Hlásny a kol., 2019), každá ďalšia generácia chrobákov zvyšuje tlak bylinožravcov exponenciálnym tempom.

No okrem súčasných hrozieb prichádzajú ďalšie z novo zavlečených škodcov a chorôb. Mnohé z nich majú potenciál vážne poškodiť európske lesy alebo tak už urobili. Invázie nepôvodného lesného hmyzu a patogénov sa vyskytujú čoraz častejšie v dôsledku globalizovaného medzinárodného obchodu.

Niektoré z týchto nových hrozieb už boli v Európe identifikované, niektoré z nich sa šíria obrovskou rýchlosťou cez svoje nové biotopy a spôsobujú vážne škody v lesoch. Kombinácia stresovaných náchylných stromov a premnoženie škodlivého hmyzu sa deje vo veľkej časti Európy a pravdepodobne sa stane novým normálom. Môžeme očakávať, že tieto účinky a ich dopady na lesy sa v budúcnosti zhoršia, čo bude mať za následok extrémnejšie škody na európskych lesoch.

Rozhodnutia tvorcov politík alebo lesných správcov prijímané v súčasnosti sa o desaťročia môžu ukázať ako úspešné pre zachovanie funkčných lesov budúcich generácií. Súčasne je nepravdepodobné, že lesy v budúcnosti budú vyzerať podobne ako tie, ktoré poznáme v súčasnosti. Lesy budú v Európe naďalej existovať ako dynamické systémy, ale musia sa preskupiť z dôvodu zmeny prostredia, v ktorom budú žiť.

Tento prechod môže lesné hospodárstvo uľahčiť tým, že umožní novým druhom stromov usadiť sa na miestach, kde je pravdepodobná trvalá strata lesného porastu. Rozmanitosť štruktúry lesov a plánovanie lesného hospodárstva môže zlepšiť dostupnosť biotopov a znížiť rýchlosť šírenia škodcov a chorôb. Pre zabezpečenie toho, aby boli rozhodnutia udržateľné, musia byť prerokované v otvorenom spoločenskom dialógu s prispením lesných vedcov.

Z pohľadu starostlivosti o zasiahnuté porasty ide o náročnú úlohu a bez zmien v druhovom zložení nie je prakticky možné na mnohých lokalitách zachovať lesy.

V prípade tradičnej metódy ochrany lesov tzn. bezásahovosti, ktorú sa snažia aj za cenu súdnych sporov dosiahnuť aktivisti alebo rôzne občianske združenia, sa ukázalo, že je nedostatočná voči takýmto agresívnym votrelcom.

Na rozdiel od ich konania je potrebné uprednostniť vývoj a realizáciu zjednotených stratégií ochrany proti škodcom, ktoré zahŕňajú biologické kontrolné látky, genetickú odolnosť a vylepšené techniky monitorovania.

Ing. Ján Krnáč