Komentár: Možnosti selektívneho lovu zveri sú nevyhnutnou hnacou silou aktívnej druhovej ochrany. Vylúčenie poľovníkov z monitoringu znamená stratu cenných informácií

Avšak v samotnom kontexte smerníc o biotopoch je zrejmé, že lov nie je primárne protivníkom, ale skôr neodmysliteľnou súčasťou a partnerom účinnej politiky ochrany prírody a druhov.

V dnešnej husto osídlenej kultúrnej krajine, v ktorej dominujú ľudia ako faktor ovplyvňujúci biotopy, sme my poľovníci vďaka svojej rozsiahlej prítomnosti a dlhodobým znalostiam svojich poľovných revírov predstaviteľmi ústredného piliera ochrany a monitorovania druhov voľne žijúcej zveri.

Smernice o biotopoch sa riadia medzinárodnou hlavnou zásadou a tou je „múdre využívanie“, čo je termín, ktorý zaviedla IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody). Termín opisuje udržateľné využívanie druhov a ekosystémov s cieľom zabezpečiť ich ďalšiu existenciu, vždy za predpokladu zachovania populácií, ale nie, ako nám to neustále podsúvajú aktivisti, rôzne mimovládky a občianske združenia, len ochrany jednotlivých druhov.

Podsúvanie a propagácia „nulového využívania“ ako jedinej formy ochrany prírody zo strany aktivistov, mimovládok a občianskych združení, je v priamom rozpore nielen s praktickými dôvodmi, ale hlavne so smernicami EÚ, ktoré sa týkajú ochrany prírody.

Smernice naopak  výslovne zdôrazňujú dôležitosť vyváženého a udržateľného využívania ako nástroja ochrany. Jednou z najväčších síl udržateľného lovu aj „druhov z dodatku“ je práve emocionálne spojenie a výsledné znalosti o populáciách voľne žijúcej zveri a ich vývoji.

Samotný lov vytvára záväzok k ochrane druhov a vytvára ochotu pracovať na zlepšení biotopov.

Využívané systémy lovu vytvárajú cennú štruktúru, ktorá je vybudovaná na komplexnej prítomnosti poľovníkov vo všetkých biotopoch, počas ročných období a títo disponujú miestnymi znalosťami, ktoré sa nahromadili počas niekoľkých období, ak nie generácií. Ako poľovníci musíme čeliť kvalitou a transparentnosťou proti často vznesenému obviňovaniu z nedostatku objektivity zo strany aktivistov, mimovládok a občianskych združení.

Čo sa týka objektivity, tak táto nezávisí na vzdialenosti od voľne žijúcej zveri, ale od spoľahlivosti metód zberu údajov. Pre nás poľovníkov nie je emocionálne puto s voľne žijúcou zverou slabosťou, ale skôr prispieva k väčšej pozornosti a starostlivosti pri pozorovaní, lebo sme prví, ktorí trpia poklesom populácie.

Tí, ktorí vylúčia nás poľovníkov z monitorovania, nezískajú neutralitu, ale naopak, strácajú cenné informácie o ochrane druhov.

Skúsenosti, a nielen z minulosti poukazujú na riziko, že bez stimulu pre udržateľné využívanie sa záujem o druh zveri v nasledujúcich desaťročiach môže drasticky znížiť. V dôsledku čoho sa v mnohých oblastiach prestane s cieleným manažmentom biotopov, zohľadnením lesníckych postupov a dokonca aj s časovo náročným lovom predátorov. A takéto prípady budú len názorne ilustrovať princíp  „využívaj alebo oň príď“

Možnosti selektívneho lovu zveri sú nevyhnutnou hnacou silou aktívnej ochrany druhov.

V prípade lovu zveri nejde o prekážku ochrany druhov, ale o dôležitý nástroj na dosiahnutie jej cieľov a nástrojom na implementáciu usmernení. Súčasne si lov druhov uvedených v prílohách smerníc o biotopoch vyžaduje odborné znalosti, spoľahlivé údaje a ochotu prevziať zodpovednosť nad rámec samotného využívania.

V prípade monitoringu nejde o dodatočnú úlohu, ale o základnú úlohu moderného lovu. Údaje takto získané, vytvárajú transparentnosť, umožňujú fundované rozhodnutia a nám, poľovníkom, poskytujú podporu na to, aby sme sa mohli rovnocenne zúčastňovať na spoločenských a politických diskusiách.

Ing. Ján Krnáč