IEP: Chránené územia by mohli byť financované z výberu špeciálnej dane za ubytovanie

Ubytovacím zariadeniam zvyšuje blízkosť národného parku príjmy. Ich priemerné ročné tržby v národných parkoch boli v roku 2020 vo výške 116 eur na obyvateľa, čo je viac ako štvornásobok priemeru Slovenska. "Najvyššie tržby dosahujú mestá Vysoké Tatry, Liptovský Mikuláš a obce Liptovský Ján alebo Donovaly, kde sú 10 až 25-krát vyššie ako je priemer Slovenska," uviedli analytici.

Priblížili, že pri sadzbe 0,5 eura na osobu na noc by výnosy z novej dane mohli za letnú sezónu tvoriť viac ako 1,5 milióna eur. Približne polovica z toho by bola generovaná v Tatranskom národnom parku. IEP zároveň tvrdí, že daň nemusí byť všade rovnaká. Možno ju rozlíšiť v závislosti od charakteru územia, intenzity ochrany v území či od ekonomickej výkonnosti regiónu. "V prípade dane jedného eura v národných parkoch a 0,5 eura v ochranných pásmach národného parku by výnosy mohli stúpnuť až na viac ako 3,2 milióna eur," skonštatovali analytici podľa TASR.

Výnos zo špeciálnej dane za ubytovanie by mohol byť transferom pre Štátnu ochranu prírody SR a bol by účelovo využívaný v prospech ochrany prírody. Ochranári by výnos z tejto dane mohli "solidárne redistribuovať späť do národných parkov". Analytici hovoria, že negatívom novej dane môže byť, že nemusí cieliť na návštevníkov národného parku. "Cieľom návštevy ubytovaných nemusí byť turistické vyžitie spojené s národným parkom, ale iná nesúvisiaca činnosť. Naopak, návštevníci môžu byť ubytovaní aj v zariadeniach mimo územia národných parkov," cituje TASR analytikov z IEP.

Daň za ubytovanie by podľa IEP bola podobná miestnej dani a nebola by preto potrebná nová infraštruktúra.