Hostina podkôrnikov pokračuje

V centrálnej časti Vysokých Tatier, v území od Vyšných Hágov až po Kežmarské Žľaby, zostávajú už len malé ostrovčeky zeleného lesa, ktoré z väčšej časti tvoria iba smrekovce a listnaté dreviny.

„Lesné porasty smreka, ktorý má v tejto nadmorskej výške prirodzený areál svojho rozšírenia, sa vplyvom podkôrneho hmyzu už takmer rozpadli,“ informovala Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAP.

Lykožrútom sú poškodzované už aj lesné porasty na hornej hranici lesa v nadmorskej výške nad 1 500 metrov. Najviac suchých stromov zaznamenali lesníci v národných prírodných rezerváciách Belianske Tatry, Javorová dolina a Bielovodská dolina. Zelenú farbu strácajú aj horské smrečiny v Tichej a Kôprovej doline. Najväčšie ohniská suchých smrekov a límb sa vlani rozrástli v prírodnom lese v Národnej prírodnej rezervácii Kôprová dolina, v časti Nefcerská dolina. Stromy vysychajú aj v doteraz nepoškodenom prírodnom lese v časti Temné smrečiny. V týchto nadmorských výškach je pritom málo prirodzeného zmladenia, preto obnova vzácnych pralesovitých porastov bude náročná. Podľa lesníkov návratnos do pôvodného stavu prirodzeným vývinom bude trva stáročia.

Lykožrútová kalamita za posledných pä rokov zničila len na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku zelený les na ploche takmer 7 300 hektárov. Vetrová smrš v novembri 2004 poškodila les na ploche 8 737 hektárov. Celková plocha vetrovej kalamity dosiahla vyše 12 000 hektárov. Podľa lesníkov Tatranský národný park prichádza o najvzácnejší predmet ochrany, ktorým sú pralesovité spoločenstvá, hlavne jedinečné limbové smrečiny pod masívom Kriváňa.

(Zdroj: topky.sk, 27.1.2012)