Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Napriek týmto ťažkým podmienkam tam dodnes tamojší ľudia s úspechom chovajú ovce, hovädzí dobytok i kone. Okrem vypásania množstvo lokalít pravidelne vykášajú kvôli usušeniu sena, aby chované zvieratá prežili dosť krutú zimu, aká tu býva. Vďaka tomu lokalita ostáva na väčšine územia bez náletových drevín a ráz krajiny sa nemení.

Tvrdú prácu pri chove hospodárskych zvierat im však tento rok veľmi sťažujú návštevy dvoch trojročných medveďov. Podľa záberov z fotopasce a rozprávania niektorých svedkov ide pravdepodobne o bratov. Tento rok sa od matky osamostatnili a začali napádať v tejto lokalite hospodárske zvieratá. Podľa dostupných informácií tento rok zabili jedného koňa, dvanásť oviec a jedno jahňa.

Poslednú ovcu strhli z rána okolo ôsmej hodiny napriek tomu, že bola v elektrickom oplôtku, ktorý podliezli. Jednoznačne to videl majiteľ susednej stodoly ďalekohľadom. Po pár minútach z nej ostala len koža. Pritom len pár dní predtým usmrtili tomu istému majiteľovi štyri ovce. Majiteľ sa rozhodol zvyšné ovce uzavrieť do maštale. Podľa mojich skúsenosti medveďom uzavretie oviec nie je prekážkou na rozbitie dverí na maštali.

Keďže ide o opakované návštevy, je to pre nich jasný návyk na ľahko získanú potravu, ktorého sa tak ľahko nezbavia. Keď sú dvaja a spolupracujú, nemusia sa báť ani dominantného samca. Teraz majú približne po 70 kilogramov, ale čo bude o pár rokov, keď budú mať po 150 kilogramov?! Ak nebudú nachádzať potravu pri stodolách, ďalej od obce, myslím, že im nebude vadiť ani návšteva intravilánu obce, kde ľudia tiež chovajú hospodárske zvieratá v priľahlých záhradách.

Náhrada škody určite nevyváži ťažkú prácu s hospodárskymi zvieratami a ich hospodársku hodnotu pre ľudí, ktorých živí po celý rok. Ak sa tieto medvede za potravou neboja prísť aj počas dňa, tak sa stretom nevyhnú ani obyvatelia obce. Zaujíma ma, čo im poradí v zahraničí vyškolený zásahový tím. A ako im pomôže. Len aby potom nebolo už neskoro.

Ing. Marek Nosko