Európska perspektíva lesohospodárskych opatrení na ochranu obnovovaných lesov pred obhryzom raticovej zveri: Kompatibilnosť s cieľmi adaptácie lesníctva na zmenu klímy a zmierňovania jej účinkov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Rastúci tlak zrýchľujúcej sa zmeny klímy výraznou mierou narúša fungovanie dnešného lesníctva a lesných ekosystémov. Rozsiahle prírodné disturbancie (poruchy) môžu vážne narušiť úspešnosť obnovy lesov. Zabezpečenie úspešnej regenerácie lesov určujú komplexné interakcie medzi abiotickými (dostupnosť svetla, vlastnosti pôdy, vlhkosť alebo teplota ) a biotickými faktormi. Jedným z kľúčových biotických faktorov, ktorý ovplyvňuje stav a druhové zloženie obnovných plôch je obhryz raticovou zverou.
Ovplyvňuje obnovu lesov priamo znížením prežitia stromčekov a nepriamo selektívnym obhryzom atraktívnych druhov, čo spôsobí zmeny v štruktúre a rôznorodosti porastu. Štúdie naznačujú, že intenzita a selektivita obhryzu raticovou zverou sú závislé od faktorov, súvisiacich nielen od populácie, ale aj od štruktúry porastu.
Na potláčanie obhryzu raticovou zverou sa používajú opatrenia ako fyzické bariéry, chemické ošetrenie a znižovanie početnosti populácie raticovej zveri. Aj keď tieto opatrenia môžu prispieť k zníženiu tlaku na obnovu porastov, neodstraňujú príčiny problému a to narušený vzťah medzi lesníckymi postupmi, fungovaním ekosystému a prítomnosťou raticovej zveri.
Dôsledky používania oplotenia zahŕňajú fragmentáciu biotopov, bariéry pohybu voľne žijúcej zveri a zvýšený tlak na obhryz neoplotených oblastí. V Bavorsku bolo v roku 2025 v štátnych lesoch udržiavaných približne 2,3 milióna bežných metrov oplotenia.
Ďalším nemenej dôležitým dôsledkom takéhoto prístupu sú vysoké finančné náklady. Napríklad v Poľsku dosiahli náklady na ochranu v roku 2024 sumu približne 72,1 milióna eur, v Česku sa odhadujú na sumu 59,5 milióna eur a v Škótsku to bolo v roku 2024 približne 52,5 milióna eur. Ako môžeme vidieť, fyzikálna a chemická ochrana obnovovaných porastov je nákladnou zložkou lesného hospodárstva v rôznych krajinách.
Dôležitým a často podceňovaným prvkom sú v tejto súvislosti lesnícke opatrenia, čiže súbor plánovaných lesných hospodárskych zásahov pre obnovu lesa, dosiahnutie požadovanej štruktúry a druhového zloženia budúceho porastu.
Tieto opatrenia môžu zmeniť dostupnosť zdrojov potravy a tiež efektívnosť hľadania potravy pre raticovú zver, čím dôjde k ovplyvneniu priestorového rozloženia tlaku, ktorý zver vyvíja na obnovu lesov. Preto na Varmijsko-mazurskej univerzite v poľskom Olsztyne vypracovali štúdiu, ktorej cieľom bolo posúdiť vplyv vybraných lesníckych metód na intenzitu a selektivitu obhryzu raticovou zverou.
Použité lesnícke metódy fungujú na inom princípe. Namiesto obmedzovania kontaktu medzi živočíchmi a rastlinami upravujú štruktúru lesa a jeho atraktivitu pre raticovú zver. Druhovým zložením, priestorovou a vertikálnou štruktúrou je možné dosiahnuť obnovu s vnútornou odolnosťou voči obhryzu a súčasne zvýšiť odolnosť aj voči dlhotrvajúcim suchám, extrémnym teplotám, hubovým patogénom a hmyzím škodcom.
Súčasne sú tieto lesnícke metódy kompatibilné s cieľmi adaptácie lesníctva na zmenu klímy a zmierňovania jej účinkov. Niektoré druhy stromov, ktoré sú pre raticovú zver atraktívne, ako napríklad jedľa biela a javor horský, sa vyznačujú vysokou toleranciou voči suchu a teplu a tiež vysokou ekologickou a produkčnou hodnotou. V prípade ich eliminácie z obnovy nadmerným obhryzom to povedie k porastom, kde budú dominovať síce druhy menej podliehajúce obhryzu, ale budú citlivejšie na klimatický stres ako napr. smrek obyčajný.
Obhryz raticovou zverou tak môže presmerovať trajektóriu obnovy k spoločenstvám s nižšou klimatickou odolnosťou, čo oslabí dlhodobú adaptačnú kapacitu lesných ekosystémov. Predpokladom pre obnovu biomasy a udržanie dlhodobej sekvestrácii uhlíka v porastoch je účinná a stabilná asociačná odolnosť.
Chrániť mladé stromy a tiež posilniť ekosystémové služby v širšom zmysle môže len lesníctvo zamerané na zníženie tlaku obhryzu.
Posudzovať lesnícke metódy je možné v dvoch vzájomne sa doplňujúcich mierkach: mikromierke, ktorá zahŕňa vnútorné charakteristiky regeneračného miesta a makromierke, ktorá je spojená so systémom ťažby a priestorovou organizáciou porastov. V prípade mikroskopickej úrovne je druhové zloženie a hustota výsadby dôležitá, nakoľko ovplyvňujú selektivitu obhryzu aj atraktivitu celých políčok ako oblasti hľadania potravy. Okrem toho prítomnosť dobre chránených druhov môže prispieť k obmedzeniu tlaku na atraktívne druhy, zatiaľ čo prítomnosť preferovaných druhov ho môže zintenzívniť.
Pre makroúroveň sú kľúčové charakteristiky porastu, formované systémami kosenia, ktoré ovplyvňujú vývoj bylinnej vrstvy, podrastu a predčasnú regeneráciu, ako aj zloženie zdrojov potravy v krajine. Reakcie obnovy na obhryz sa môžu líšiť medzi holorubom a obnovou pod korunou a to pre rozdiel v dostupnosti alternatívnych zdrojov potravy.
Účinná lesnícka stratégia, zameraná na zníženie škôd spôsobených obhryzom, musí spájať opatrenia na úrovni porastu s priestorovým plánovaním na úrovni porastu aj krajiny.
Pre prax to znamená, že ochrana obnovy pomocou týchto metód by mala byť založená na zavedení obnovy a plánovaní ťažbových činností tak, aby sa znížila atraktivita hľadania potravy a koncentrácia raticovej zveri bez potreby využívania mechanických alebo chemických ochranných opatrení. Ide o uprednostňovanie riešení, vytvárajúcich vnútornú odolnosť prostredníctvom formovania, druhového zloženia a priestorovej a vertikálnej štruktúry.
Raticová zver je dôležitým prvkom ekosystému a formuje jeho štruktúru, aj keď to nie je v súlade s produkciou dreva.
Čo sa týka vnútornej odolnosti na úrovni porastu, tú možno do veľkej miery dosiahnuť využitím prirodzenej obnovy (vysoká hustota a štruktúra stromov rôzneho veku) a úpravou pôdy. Priamym výsevom sa dá dosiahnuť podobný účinok.
Mimoriadne dôležité je v prípade umelej obnovy vytvoriť heterogenitu, čiže stromčeky rôznej výšky a veku, čo znižuje náchylnosť na selektívny obhryz. Je potrebné, aby sa opatrenia zamerali aj na obmedzenie používania plošných holorubov, najmä tam, kde je vysoký tlak raticovej zveri.
Na miestach, kde je použitie holorubov nevyhnutné, je potrebné zmenšiť ich plochy, zabrániť hromadeniu rozsiahlych otvorených častí porastu v jednej sezóne a navrhnúť ich rozptýlenie so zachovaním priestorovej variability v porastovom kryte. Takéto riešenia znižujú priaznivé podmienky pre koncentráciu raticovej zveri a intenzívnejší tlak na obhryz.
Vhodnejšími sú menšie otvorené plochy tvarovanie okraja obnovovaného lesa tak, aby sa nevytvárali dlhé okraje, ktoré zvyšujú tlak raticovej zveri a to kombináciou dostupnosti potravy a v neposlednom rade ochranným krytom.
Prehľad hlavných lesníckych opatrení, zameraných na zmiernenie tlaku na obhryz raticovou zverou pri obnove lesa prehľadne uvádza Tabuľka 1 v prílohe k článku.
Ing. Ján Krnáč
Zdroj:

















